Vernisáž: 14.september 2010
Miesto: Iné
Kurátor:
Trvanie do: 31.október 2010
Pozvánka

V galérii Slovenského inštitútu v Budapešti bola 14. septembra 2010 vernisáž výstavy pod názvom Tendencie grafickej tvorby v 80. a 90. rokoch na Slovensku. Výstavu grafiky zo zbierky Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici otvorila kúratorka Katarína Baraníková. 

Výstava Tendencie grafickej tvorby v 80. a 90. rokoch na Slovensku predstavuje výber diel zo zbierky Stredoslovenskej galérie, ktorá sa dlhodobo programovo zameriavala na mapovanie média grafiky. Vystavené diela sú výberom zostaveným z akvizícií nadobudnutých po roku 1989, kedy sa záujem začína sústrediť na tvorbu reflektujúcu aktuálne trendy  v umení, presadzovanie alternatívnych prístupov a inovatívnych technických postupov.

V 80. rokoch je zastúpený prínos staršej a strednej generácie umelcov, ktorý zaznamenáva popri ďalšom rozvinutí abstraktnej polohy najmä nadbiehajúce konceptuálne programy. Postupné prenikanie výrazových a ideových prvkov postmoderny sa spája s vstupom nových programov reprezentovaných nastupujúcou mladou generáciou. V technických postupoch pozorujeme popri presadzovaní reprografických techník aj solitérne prejavy počítačovej grafiky.

V ovzduší kultúrnych a politických zmien v 90. rokoch narastá potreba nasmerovať umelecké ambície k aktuálnym tendenciám euro-americkej scény, čo je badateľné aj v ďalšom ponímaní grafickej tvorby. Začínajú sa zdôrazňovať interdisciplinárne možnosti média grafiky, ktoré zodpovedajú aktuálnej situácií charakterizovanej stieraním hraníc v umení. Vo výtvarných programoch získava prevahu neokonceptuálna poloha. Grafika zaznamenáva rozširovanie o alternatívne a experimentálne postupy. Posúvajú sa možnosti práce s počítačovou grafikou a animáciou a pribúdajú nové príspevky experimentov a autorskej tlače. 

Výstava je realizovaná vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky. 

Vernisáž: 08.február 2007
Miesto: Nám Š. Moysesa
Kurátor:
Trvanie do: 18.marec 2007
Pozvánka

Výstava (ne)MOC/(sub)DOMINANCIA dramaturgicky zapadá do programu  Stredoslovenskej galérie, kde jedným z cieľov je  odborne mapovať prejavy aktuálnych výtvarných tendencií  nielen na Slovensku. Projekt  zároveň zväčšuje diapazón aktuálnych tém kurátorských výstav na Slovensku.

Kurátorský projekt (ne)MOC/(sub)DOMINANCIA predstavuje tvorbu vybraných umelcov a ponúka výstavu reflektujúcu tému mocenských vzťahov a životných situácií, ktoré s ňou súvisia. Výstava dáva priestor pre konfrontáciu súčasného vizuálneho umenia v celej  jeho druhovej rozmanitosti s témou vykonávania, užívania a disponovania so špecificky ľudským javom – mocou v spoločensko-civilizačných procesoch súčasnosti. Aktuálne umenie disponuje špecifickými komunikačnými a vyjadrovacími schopnosťami, je samostatným mikrosvetom s presahmi a vyjadreniami k problémom  stále sa meniacich, nestabilných pozícií ľudského subjektu súčasnosti.  Skúmanie moci, vstupujúcej  univerzálne do reality ľudského a spoločenského bytia  pomocou umenia sa práve preto javí ako zmysluplné a obohacujúce. Finálne diela predstavujú pre  vnímavého diváka inšpiráciu ako uvažovať o téme moci a upozorňujú na multiplicitu problému, ktorý je potrebné vidieť pestrejšie a rozmanitejšie ako len na najvyššej úrovní inštitúcií.

Výstava ponúka diela významných a etablovaných autorov slovenskej výtvarnej scény. Tému totalitnej moci a jej odkazy spracovali Svätopluk Mikyta v technike tlačí, Patrik Ševčík v plošnej site specific  inštalácii. Anton Čierny ponúka digitálne tlače v akomsi reportážnom spracovaní,  využívajúc materiálo získaný počas projektu na slovensko-ukrajinskom pohraničí.  Do oblasti hospodársko – politických konotácií moci sa dostávajú inštalácie mladého českého výtvarníka Jana Nálevku, laureáta Ceny O. Čepana Michala Moravčíka a košického autora Petra Kalmusa. Mladá slovenská autorka Jana Kapelová ponúka dokumentáciu vlastnej „cesty“ do kancelárie ministra kultúry SR. Pomocou média videoartu sa predstavia viacerí autori, reagujúci na moc v jej rozmanitosti. Maroš Rovňák v najnovšom videu prináša nekompromisný dôkaz moci spoločnosti očami outsidera. Video Miroslava Nicza ironizujúc reflektuje témy vojenskej moci. Na moc samotného umenia v textovej animácii upozorňuje dielo jedného z velikánov slovenskej výtvarnej scény Petra Meluzina. Ďalšie videoartové diela predstavia aj český výtvarník, laureát prestížnej Ceny Jindřicha Chalupeckého z r. 2003 Michal Pěchouček a slovenská autorka, laureátka Ceny Oskara Čepána (2002) Pavlína Fichta-Čierna.  Kontroverzná česká umelecká skupina, pracujúca s témami politickej moci Groupe Guma Guar prekvapí bystrických divákov ponorom do ich vlastných odpovedí na kladené otázky. Českí tvorcovia svoju hlavný záujem spoja so skúmaniami v oblasti moci médií. Mladý košický výtvarník Radovan Čerevka v najnovšej inštalácii  spracoval tragickú udalost,   pracuje s infografikami spravodajských agentúr, pojednávajúcimi o tragédie školákov v Beslane v r. 2004. Veľkoplošné digitálne tlače s jemne ironizujúcimi témami cirkevnej moci prináša košický grafik a maliar Marko Blažo. Svojskú polohu v oblasti maľby má na domácej výtvarnej scéne Martin Gerboc, jeho diela sú jediným maliarskym príspevkom na výstave. Marianna Mlynarčíková, rodáčka z BB spracovala tému moci pohľadu. Zachádza do oblasti, kedy sa moc skúma v každodennosti a je ťažšie  pomenovateľná. Autorka vo svojom diele využíva serigrafickú tlač na zrkadlových platniach. Jedna z najznámejších výtvarných postáv českej scény, Jiří Surůvka, žijúci a tvoriaci v Ostrave sa bystrickej verejnosti predstaví airbrush tlačou pojednávajúcou tému moci hitlerovského Nemecka. Bratislavský rodák Viktor Frešo známy svojimi úprimne formulovanými výzvami, pohŕdajúc konvenčnými formami, sa tentokrát nezvyčajne predstaví triptychom veľkoformátových. V dielach  prehodnocuje seba v mocenských vzťahoch, ktoré žije.

Vernisáž: 07.december 2005
Miesto: Bethlenov dom
Kurátor:
Trvanie do: 24.február 2006


Aktuálny 16. ročník celoslovenskej periodickej výstavy v oblasti voľnej umeleckej grafiky za obdobie rokov 2002–2005, trienále „Súčasná slovenská grafika 16.“ V 37 autorských kolekciách mapuje a reflektuje aktuálny stav voľnej grafickej tvorby v celoslovenskom zábere. Kurátorka Alena Vrbanová  oslovila k účasti 50 autorov, z nich participuje 37. Trienále  „SSG 16.“ poukazuje formou výstavy na nosné výrazové, tematické a formové aspekty aktuálnej grafiky v diapazóne od klasických techník a ich súčasného prehodnotenia, až po inovatívne postupy tvorby v období digitalizácie grafického média a vplyvu internetu. „SSG 16.“ reflektuje ostatnú tvorbu troch generácií nášho súčasného umenia.

Staršiu zastupujú E. Antal, S. Balko, V. Havrilla, P. Kalmus, M. Mudroch, Ľ. Stacho, M. Sokol či V. Ronaiová. Početne silne je zastúpená stredná generácia ( Š. Balázs, B. Baláž, M. Balážová, I. Benca, I. Csudai, R. Galovský, L. Lešková, M. Murin, M. Nicz, I. Piačka, S. Stankoci, M. a E. Hnatovci ...) a najpočetnejšiou je mladšia a najmladšia generácia ( M. Blažo, A. Čierny, M. Derner, M. Gerboc, M. Kianička, P. Kovačovský, M. Kvetán, R. Makar, M. Melicherčík, P. Nováková, J. Poliak, M. Rovňák, M. Sedlák, R. Urbásek ...).

Výstava poskytne obraz riešenia základných výrazovo-tematických aspektov dnešnejgrafiky v okruhoch: postabstrakcia, postfigurácia, konceptuálne stratégie a ich vzájomné prelínanie, ale tiež presahy grafiky do kresby a maľby. Z techník prevládajú digitálne, autorské a kombinácie klasických grafických techník s alternatívnymi, ale aj forma inštalácie. Sprievodnou výstavou podujatia je autorská prezentácia víťaza Hlavnej ceny z 15. ročníka trienále z r. 2002 Mareka Kvetána (1976) z obdobia od poslednej SSG 15., teda najmä z obdobia 2002-2005, vrátane premiérovo uvedených diel.  Výstava pod názvom „Možnosti automatických opráv“ je doposiaľ najväčšou samostatnou výstavou výrazného umelca našej najmladšej generácie. Diela Kvetána sú špecifické po obsahovej i realizačnej stránke. Manipuluje a zamieňa v nich pôvodné určenie a najmä významy prostredníctvom digitálnych technológii a programov. Na výstave prezentuje postfotografie, digitálne grafiky s presahom do objektov, inštalácie a videodiela. Ich ideovým základom je spochybňovanie a následná subverzia petrifikovaných kódov vnímania reality – umeleckej i mimoumeleckej, pohrávanie sa s kultúrnou pamäťou.

Na výstave boli v deň jej otvorenia udelené štatutárne ceny a čestné uznania.

Ocenené diela sa stanú súčasťou zbierok Štátnej galérie, ktorá je od začiatku 70. rokov 20. storočia špecializovaná aj na oblasť umeleckej grafiky.