14 dní
Vystavujúci autori: Dagmar Mavrevová
Dagmar Mavrevová je nedávnou absolventkou Fakulty výtvarných umení Technickej univerzity v Košiciach, kde študovala v ateliéroch prof. Juraja Bartusza a prof. Rudolfa Sikoru. V Stredoslovenskej galérii sa predstavila inštaláciou Bez názvu pozostávajúcou z asfaltových plastík, odliatkov svojho tela vystavených pôsobeniu prostredia a času.
14 dní je časovým horizontom udalosti, ktorá Dagmar priamo inšpirovala k realizácii série inštalácií. Aj v tejto práci skúma vlastnosti asfaltu, keď ho rozriedený nanáša na papier, či na sadrové odliatky dotykových líšt pre nevidiacich, vytvárajúc tak veľmi svojský symbolický jazyk.
Podobne ako pri asfaltových plastikách, aj tu je v centre jej záujmu človek, ktorého tentokrát podrobuje hlbšiemu skúmaniu. Tri inštalácie nazvané Portrét strateného, Prepuknutie choroby a Liečba nám v rôznych podobách predstavujú identický rozrastrovaný portrét.
Rozmerný Portrét strateného, čiže osoby napadnutej nepomenovanou chorobou, je vyskladaný z frotáže dotykových líšt pre nevidiacich, prevedenej na papieri za pomoci riedenej smoly. Na tento portrét nadväzuje séria štrnástich menších portrétov namaľovaných asfaltom na fólii. Súčasne s postupovaním choroby portrét postupne tmavne, až nakoniec všetky tušené črty tváre zanikajú v čiernej. Každému portrétu zodpovedá 14 na seba naukladaných papierov, kde je s každým ďalším dňom rovnajúcim sa štádiu choroby začiernený smolou jeden papier, no aj keď sú pri poslednom portréte začiernené všetky, začiernenie nie je úplné, stratený, či chorý má ešte stále nádej. Neforemné kusy odliatkov dotykových líšt pokryté smolou znázorňujú rozklad a chorobu. Sériu uzatvára ďalší rozmerný portrét s názvom Liečenie, ktorého jednotlivé časti sú odlievané zo sadrového obväzu.
Symbolika práce Dagmar Mavrevovej je postavená na konstraste čiernej a bielej a je meditáciou nad krehkosťou človeka a jeho schopnosťou čeliť situáciám každodenného života.
Maroš Rovňák, 2010
Fotogaléria
