Limpieza di Sangre

Vystavujúci autori: Maroš Rovňák

Od 20. októbra do konca novembra 2005 sprístupnila Štátna galéria v Banskej Bystrici výstavu mladého súčasného autora Maroša Rovňáka, absolventa VŠVU, pod názvom Limpieza di sangre, v kurátorstve Aleny Vrbanovej. Názov výstavy (Čistota krvi) je pojmom z moderných dejín Iberského polostrova a vracia sa k staršiemu dokumentu podporujúcemu striktné rasové vymedzenie medzi kresťanmi a židmi, ktorí konvertovali na kresťanstvo. Autor po ňom siaha so zmyslom pre upozornenie na bezvýznamné porušovanie osobných práva nezmyselnú izoláciu.

Výstava bola sprístupnená Rovňákovou performanciou The Mother of Harlots (Matka neviestok). Galerijná akcia spojená s recitovaním textov a s použitim iných prostriedkov (videoprojek­cia) zdôrazňuje naliehavosť tém výstavy. Taktiež však existuje ako samostatné dielo a na bystrickej vernisáži išlo o jej tretiu reprízu. Performancia bola venovaná krvi, ktorá je autorovým neodmysliteľ­ným inšpiračným zdrojom. Prezentované boli texty Mojžišových kníh opisujúce Zákony čistoty, texty Apokalypsy (pád Babylónie) a tiež autorské texty.

Výstava prezentuje prierez tvorby autora od roku 1999 dodnes. Ponúka staršie diela medzi ktoré patrí cyklus fotografií Byt'ženou je byt' blízko bolesti z rokov 1999 ~ 2000. Špecifické vnímanie vzťahu ženy k bolesti autor zažíva na sebe (obliekanie sa do ženských šiat), čo je čitateľné ako požiadavka na nie jednoznačné bipolárne rozdele­nia mužského a ženského sveta v gender oblasti. Jazva embrya vyry­tá na jeho vlastnom tele extrémne prekračuje hranice tela a približu­je divákovi vnímanie absolútnej bolesti. Fotografia badyánového semiačka a tiež motív embrya sa opozitne stávajú znakmi ženy ako darkyne života. V cykle Koža autor pokračuje v prekračovaní hraníc vlastného tela, keď na fotografii odetý v rúchu s motivmi matkinej kože spokojne spi. Tu sa skúmanie ženského sveta dostáva k jeho vlastnej matke s túžbou ochrany a stotožnenia sa s ňou.

V roku 2000 sa v Európskom parlamente rozhodnutím o rešpek­tovaní rudských práv začala diskusia aj o formách spolužitia osôb rovnakého pohlavia. Na Slovensku sa k problému vyjadrili rôzne politické a občianske skupiny. Na základe stanoviska Konferencie biskupov Slovenska politici Kresťansko-demokratického hnutia deklarovali jasné postoje cirkvi k spomínaným otázkam. Korzet pre j. Ča1'iZogurského, Korzet pre P. Hrušovského a Kazula pre j. Sokola sú textilné diela z roku 2001, vyjadrujúce postoj autora k stanoviskám verejných mienkotvorcov-politikov k témam zavede­nia inštitútu registrovaného partnerstva u nás.

Medeia/castillo interiar je názov videofilmu a inštalácie s ním súvisiacej. Autor siahol po antickej hrdinke Medei. Zaujima ho časť jej života nasledujúca po brutálnom čine, ktorý spáchala, keď usmr­tila svojich dvoch synov, s túžbou po pomste vlastnému mužovi. In­štalácia vytvára nemilé rodinné prostredie a umocňuje pocity izolá­cie hrdinkinho života, ktorá sa situáciu rozhodla riešiť radikálne. Medeia ~ videofilm sa stáva nadčasovým vyjadrením nemožnosti úniku z vlastného hlboko trpiaceho vnútra a separácie. Medeia tiež rezonuje so spoločenským odkazom smerujúcim k témam rodiny a k postaveniu ženy-manželky v súčasnosti.

Krásne smrti/Beautiful deaths - digitálna animácia v nie­koľkých verziách. Tak trochu antinomické spojenie Krásne smrti je opozíciou ku krásnym životom mladých ľudí. Sviatočne teatrálne odetí mladí umierajúci z dôvodu vylúčenia zo spoločnosti, neumož­ňujúcej im tento status zmeniť. Autora zaujíma nedobrovoľné "zabi­janie" a nemožnosť naplno sa rozvinúť v oblasti nemasovej kultúry a v oblasti uznávania odlišných kultúrnych či životných hodnôt. Z roku 2003 pochádzajú enkaustiky Moja krv prúdi v tebe. Menej používaná výtvarná technika sa stáva vhodnou na interpretáciu blízke­ho spojenia pojmov krv - srdce - život v ich elementárnom význame.

Medzi najnovšie digitálne grafiky, v kombinácii so staršími kres­bami, patrí cyklus Duchovný život zvierat ( 2003 - 2005). Jedná sa o dielo/a
patriace u nás z hľadiska obsahu k naj originálnejším, spá­jajúce život človeka v embryonálnom štádiu so zvieracím životom. Motív jeleňa/ov s rudským plodom vo svojom vnútri je variovaný na mnoho spôsobov. Túžba prepojenia, či splynutia so zvieraťom a napojenia sa na zdroj jeho krvi a jeho srdce umožňuje vornejšiu interpretáciu, odhliadnuc od silných mýtických a kresťanských od­kazov k tomuto zvieraťu.

Samovražednej rituálnej smrti sa venuje nový videofilm l will remember who you are, inšpirovaný posledným dielom z pera talianskeho režiséra, dramatika, básnika a žurnalistu Piera Paola Pasolinoho - Bestia da Stile. Ide o krátku filmovú verziu časti textu o živote mladého básnika s prepojením na sebaupálenie Jana Pala­cha v roku 1969 Hlavný hrdina v Bestia Da Stile je projekciou Paso­liniho názorov na totalitné ideológie, ktorých bol tvrdým odporcom. Rovňák tu chápe smrť (spolu s Pasolinim) ako sebavyjadrenie za účelom prinášania svedectva. Voľba smrti je v týchto intenciách, paradoxne jednou z najslobodnejších možností výberu človeka.

Rovňákova tvroba je obnaženým volaním proti odderovaniu a rozlišovaniu podľa rasy, pohlavia, náboženského, politického či iného zmýšrania, formovaná v jazyku súčasného umenia so silným osobným vkladom autora. Citeľná je sociálna požiadavka ochrany pred diskrimináciou a tiež právo na slobodu presvedčenia a slobodné konanie. Hlavným motívom výstavy je krv vo význame životodárnej tekutiny prenášajúcej a odovzdávajúcej informácie, zároveň s jej ko­notáciami so smrťou a bolesťou.

Zuzana Spišiaková Maroš Rovňák - Limpieza di sangre

Alena Vrbanová