Vernisáž: 16.apríl 2015
Miesto: Nám Š. Moysesa
Trvanie do: 16.apríl 2015

EVENT - Miesta, kde sme boli

Miesta, kde sme boli

Pozývame Vás na obrazovú prezentáciu tvorby umelkyne Lucie Luptákovej, ktorá sa uskutoční v Praetoriu na Nám. Š. Moysesa 25 tento štvrtok 16. apríla 2015 o 16.00 hod. Slovensko-holandská umelkyňa Lucia Luptáková (1977) tvorí veľkoplošné priestorové site-specific inštalácie a architektonické sochy.

Na prezentácii predstaví vlastnú tvorbu a súčasný rozpracovaný projekt Zborník mestských podôb. Priblíži svoje inšpirácie, ktorými je mesto, jeho útvary, architektonické prvky, medzipriestory a priestory. Porozpráva o povahe zložení priestorov hmotných a pomyslených, a o architektúre spomienok.

„Narušenie normálu sa musí vyprovokovať, napísal Martin Heidegger, aby sme si znovu začali všímať priestor, ktorý obývame.“

(Elisabeth Bronfen: „Chryptotopias. Secret Sites/Transmittable Spaces.“ Totes Haus Ur. La Biennale de Venezia, 2001)

Umelecké práce Lucie Luptákovej sú výskumom pováh a zloženia rôznych priestorov. Východiskom jej veľkoplošných priestorových inštalácií sú ustálené rutiny, predpojatosti a samozrejmosti daného priestoru, situácie, predmetu. Priestorovými zásahmi vytvára novú situáciu založenú na fyzických prvkoch daného priestoru alebo objektu. Jej nový scenár mení priestorový zážitok – manipulujem pohyb, vnímanie, náladu a očakávania publika.
Autorka (znovu)upriamuje pozornosť na existujúce a dôverne známe s cieľom (znovu)ocenenia, jej zámerom je vyzdvihnúť konkrétny zážitok z určitého miesta v špecifickom momente. Takto zvýraznené miesta sa rozvinú do kontemplatívnych vnemových momentov, mimočasových zážitkov. Okrem skutočnej telesnej reality sa v jej prácach rozvíja aj iná, cítená realita: kolektívna pamäť, osobné interpretácie a asociácie, spomienky, príbehy, sny.
Účasť publika, ich „používanie“ sôch a vzájomné interakcie dopĺňajú jej práce. Autorka v prvom rade hľadá priame spojenie s vnímateľom: realita telesného a citového zážitku je prenikavá a nedá sa z nej uniknúť. Uvedomenie si vlastného vnímania vedie k uvedomeniu si priestoru a okolia. Publikum potom môže odhaľovať ďalšie vrstvy diela podľa vlastného stupňa (seba)poznania a vedomosti.

Ambíciou umelkyne je potvrdiť si naše fyzické miesto na tomto svete, a tak znovu pocítiť a prehodnotiť zmysel nášho bytia.

„Narušením nášho obvyklého spôsobu videnia sa objavia nové vizuálne a pocitové svety.“
(Von Dorothea Eimert: RSG. Leopold-Hoesch-Museum. Düren, 1996)

Umelecký výskum Zborník mestských podôb je vrstvený a má viac dotykových plôch. Zahŕňa odlišné mestské prostredia, ktoré môžu byť považované za odraz rozdielnych politických systémov bývalej západnej a východnej Európy. Týka sa priestorov hmotných aj pomyselných. Vnímanie a pamäť prevezmú vládu nad skutočnosťou, telesné priestory menia tvar a nadväzujú na priestory duševné. Rozpory vznikajú medzi pamäťou jednotlivca
a kolektívnou pamäťou rovnakých vecí; historických udalostí a ich politických a spoločenských súvislostí. Aká je interakcia medzi individuálnou a kolektívnou pamäťou, ako sa vzájomne ovplyvňujú počas procesu ukladania si priestorov a miesta do spomienok? Je kultúrna pamäť tvarovaná nami alebo formuje ona nás? Dá sa stanoviť „priestorová kultúrna identita“ mesta, krajiny/národa? Mesto pozostáva z vrstiev dejín, jeho mnohé reality sú ukotvené v architektúre. Ktoré architektonické/ priestorové prvky sa zdajú byť najvhodnejšie na ukotvenie spomienok? Miesta hromadného historického a spoločenského významu sa pretínajú s priestormi osobnej minulosti a dôležitosti.

Prehľad prác Lucie Luptákovej nájdete na www.lucialuptakova.nl. Prezentácia je sprievodným podujatím k výstave CE-ZA-AR 2014 (Cena Slovenskej komory architektov za architektúru), ktorú je možné navštíviť v Praetoriu na Nám. Š. Moysesa 25 do 19. apríla. Vstupné: 2,- / 0,50 eur


Zborník mestských podôb

Architektúra je jedným z najdôležitejších odzrkadlení kultúry, odráža príbeh času... Je to disciplína, ktorá čerpá z psychológie, sociológie, ekonómie, politiky a mnohých ďalších oblastí... Je rozhodne súčasťou toho, ako vidíme sami seba, a súčasťou toho, ako vidíme svet...
(Martha Thorne: Myslenie v ekonómii. 2012)

Umelecký projekt Zborník mestských podôb vychádza zo štúdia tvaru, z dôkladného prieskumu (arche-)typických mestských útvarov, architektonických prvkov, medzipriestorov a priestorov (ako sú klenby, schodiská, verandy, stĺpy, dvere, okná, balkóny, priehľady, priechody, prístrešky, veže, mosty, hrádze, podchody, chodby... ). S odvolávaním sa na ich prítomnosť v umení a v literatúre autorka skúma, kategorizuje, zhromažďuje a spracováva podoby mesta Amsterdamu, pričom sa jej výber deje na základe jej vlastných kritérií podľa jej osobného vzťahu k týmto tvarom a priestorom.
Podnet pre výskum vznikol z pocitu potreby autorky pochopiť, ako je minulosť – vyrastanie v (post) komunistickom prostredí – vyjadrená v jej tvorbe, a ako ovplyvňuje jej voľby týkajúce sa priestorového vnímania, formálnych prvkov a uprednostňovania materiálov. Čoraz dôležitejšou súčasťou jej práce sa stávajú spomienky na detstvo, konkrétne vo vzťahu k vnímaniu priestorov a každodenných predmetov.

Prostredníctvom uvedomenia si tohto vplyvu, jeho utriedením a zviditeľnením a následne vedomejším zaobchádzaním s ním v jej ďalších prácach, sa posúva dielo Lucie Luptákovej do novej roviny: osobnej a autobiografickej.
Časť jej výskumu sa zameriava na mesto na hranici západnej a východnej Európy; mesto, s ktorým sa môže stotožniť, pretože zdieľame spoločnú minulosť aj prítomnosť. Mesto Berlín používa ako zrkadlo, reflektujúc cez osobné spojitosti na anonymné mesto, ktoré vo svojej architektúre a urbanizme nesie prvky východu aj západu. Historické ťažisko je veľmi pôsobivé – nespočetné vrstvy ľudskej histórie v jednom meste: viditeľné, hmatateľné, naraz a vedľa seba fyzicky prítomné cez svedectvá ešte stále existujúcich miest a budov.
Výskum momentálne zahŕňa tri mestské prostredia – Banskú Bystricu, Amsterdam a Berlín. Práca na rôznych častiach prebieha súčasne a krížom cez seba, jednotlivé časti na seba vzájomné pôsobia a ovplyvňujú sa. Každá časť má iný charakter.
Konfrontujúc a skúmajúc osobné preferencie, výber tvarov a voľbu materiálov, autorka vyvíja a definuje zbierku tvarov a priestorov, architektonických prvkov v rôznych mierkach, ktoré sú (arche-)typické a zároveň veľmi osobné. Poznatky usporadúva a spracováva v zbierke skíc, modelov a fotografií, a buduje si zborník/slovník, s ambíciou čerpania v budúcich prácach.
Snaží sa o obnovu a rozšírenie svojej súčasnej tvorby, pričom by jej fascinácia priestormi a priestorovými zásahmi mala nájsť vyjadrenie aj viacerými spôsobmi, nielen veľkoplošnými inštaláciami. Takže sa zameriava na konečný výsledok veľkej site-specific inštalácie, ale počas procesu vzniku necháva rôzne náčrty, modely a sochy viesť svoj vlastný život, čím vznikajú série dvoj- a trojrozmerných prác v malej mierke, čo otvára ďalšiu novú kapitolu jej tvorby.
Ako východiskový bod, hľadajúc miesta a objekty, ktoré mohli byť rozhodujúce pri budovaní jej estetického a priestorového cítenia, autorka vybrala niekoľko miest v okolí jej rodičovského domu v Banskej Bystrici, kde som trávila veľa času hrami. Tieto miesta sú vzhľadom typické pre komunistické stavby: panelákový výťah, priestor pod schodiskom vzadu za výťahom, zadný panelákový vchod, priestor pod betónovým schodmi, prašiak, blízky tunel... Podľa jej vnímania sa tieto miesta šíria oveľa ďalej za viditeľnú realitu. Spája sa s nimi mnoho príbehov a fantázií, vymyslených hier a úkonov. Nemá záujem o rekonštrukciu reality, ale o zobrazenie priestorov tak, ako sú uložené v mojej pamäti a zážitkoch, deformované osobnými dojmami, prefiltrované a rozložené na zlomky. Stavajúc zo spomienok sa umelkyňa pokúsila vrátiť dostupnému dvojdimenzionálnemu obrazovému materiálu jeho priestorovú trojdimenzionálnu kvalitu a takto znovu „otvoriť“ priestory: z fotografií z viacerých zorných uhlov postavila rôznorodé variácie trojrozmerných koláží. Menšie koláže napokon rozvinula do veľkoplošných prác „Náš výťah a iné spomienky“ a „Pod našimi schodmi“.
Skromnosť a hrubosť architektúry, jej súlad s politickým systémom a názory s ním spojené tu stoja v kontraste s citovým svetom a až romantickou atmosférou okolo prežívania detstva.


Het Amsterdams Fonds voor de Kunst

Prihlásenie