Akvizície SSG

Akvizície SSG

Nadobudnuté zbierkové predmety Stredoslovenskej galérie:

 

2019

Zbierkový fond Stredoslovenskej galérie zahŕňa vyše 13 000 zbierkových predmetov umeleckých druhov grafika, kresba, maľba, socha, umelecký predmet a iné médiá. V zbierkotvornej činnosti sa SSG zameriava na programové rozširovanie kolekcie diel Dominika Skuteckého so zámerom ich prezentácie v stálej expozícii autora sprístupnenej verejnosti od r. 1994 (reinštalovanej 2009, 2020) a na akvizičnú činnosť z oblasti súčasného vizuálneho umenia, ktorá je výsledkom systematickej vedecko výskumnej a výstavnej činnosti realizovanej v SSG každoročne, formou krátkodobých výstav. Akvizičnú stratégiu SSG sa podarilo naplniť aj v roku 2019, kedy sme zbierkový fond galérie rozšírili o maľbu Dominika Skuteckého – V hrnčiarskej dielni. 

Dominik Skutecký: V hrnčiarskej dielni, ok. 1899, olej na dreve, majetok SSG

 

Podarilo sa nám tiež nadobudnúť štyri diela z oblasti súčasného umenia v segmente iné médiá autoriek: Jana Kapelová, Lucia Luptáková, Nóra Ružičková, Marianna Mlynárčiková, a autora Mateja Gavulu.

Jana Kapelová, „Mám rada pozornosť“, 2018, 16:22 min, videozáznam z performancie

Performancia bola premierovo uvedená na vernisáži rovnomennej výstavy Mám rada pozornosť 6. 2.2018. – Stredoslovenská galéria, kurátorka Z .L. Majlingová. Hlavnou aktérkou performancie bola autorka, ktorá sa pohybovala po vertikálnej osi budovy Pretória SSG. Zostupovala zo schodov vežičky na vrchole strechy, prechádzala po hlavnom schodisku až do pivnice. Hovorené slovo bolo zostavené z orálnej histórie, ktorú autorka zozbierala počas rozhovorov so žijúcimi bývalými riaditeľmi a riaditeľkou galérie ako aj súčasným riaditeľom SSG. Zozbieraný materiál následne literárne spracovala. Kolážovo komponovaným slovný prehovor počas prechádzania budovou podporovala rôznymi figúrami fyzického pohybu ktorý sa viazal na architektonické prvky interiéru. Performanciou Kapelová personifikovala 62 ročnú galerijnú inštitúciu – jej túžby, vízie, sny a frustrácie. Konečným výstupom performancie je obrazový záznam, ktorý počas vystúpenia zachytila kamera umiestnená na hlave aktérky.

Lucia Luptáková, „Prechod stenou I.“, 2016/2018, miestošpecifická inštalácia, fotografia na PVC plachte

Nadobudnuté dielo, referuje ku kontextu inštitucionálnej kritiky a svedčí o systematickej sebareflexii funkcií Stredoslovenskej galérie v kontexte Slovenska a regiónu. Do výstavného priestoru na prvom poschodí budovy Pretória vľavo sa vstupuje cez záves. Je na ňom vytlačená fotografia zachytávajúca vstup do miestnosti pred rokom 2018, keď na jej podlahe boli ešte šedé koberce.Za závesom sa nachádza biely medzipriestor. Vzniká uzavretím neobvyklej hrúbky starobylej steny medzi dvoma závesmi. Pri východe z medzipriestoru sa prechádza zväčšenou archívnou fotografiou dokumentujúcou pôvodný vstup do miestnosti s kovovou otáčavou mrežou navrhnutou v 70. rokoch 20. storočia dizajnérom Viktorom Holubárom. Na zemi medzi závesmi je kresba. Kruh rekonštruuje stopu, ktorá bola kedysi v koberci vyrytá otáčajúcou sa mrežou – dverami. 

Matej Gavula, “Tieň galérie”, 2018, video

“Tieň galérie” je časozberné video vytvorené pre výstavný projekt SSG “Mám rada pozornosť” (2018), kurátorka Zuzana L. Majlingová. Vystavené bolo v tmavom prostredí podkrovia budovy Pretória formou projekcie – premietania na stenu. Časozberné video skúma spojenie kovového textu- nápisu GALERIA ktorý označuje súčasnú funkciu objektu a historickej budovy ktorá prekonala rôzne spoločensko politické zmeny a v priebehu stáročí slúžila rôznym verejným potrebám.

Posledným nadobudnutým dielom je zvuková inštalácia od Marianny Mlynárčikovej a Nóri Ružičkovej, „Čítanie z prachu“, 2012, 558 min.

Nákup akvizícií bol realizovaný vďaka finačnej podpore Banskobystrického samosprávneho kraja.

 

2018

V roku 2018 Stredoslovenská galéria získala do svojej zbierky dve diela Michala Moravčíka a jednu maľbu Dominika Skuteckého.

Dielo Michala Moravčíka, významného umelca strednej generácie, Alexander hrdina (2012) pozostáva zo svetelnej inštalácie zloženej zo série troch prepojených lightboxov. Názov asocioval historickú postavu Alexandra Veľkého a „veľkosť“ s ňou spájanú. Séria vznikla počas Moravčíkovho pobytu v Gruzínsku (2011-2012) z nájdených častí bizarného Pamätníka hrdinov, resp. mien tzv. padlých hrdinov, ktorí zomreli za gruzínsku nezávislosť. Pôvodný monument je situovaný v neprehľadnom dopravnom uzle v Tbilisi a v zásade je pre návštevníkov nedostupný. Menný zoznam hrdinov, ktorý štrukturuje povrch pamätníka je skoro nečitateľný. Zjavná dočasnosť pamätníka, ktorá spochybňuje jeho samotnú vážnu podstatu a celkovo labilný dizajn objektu, je údajne invenciou vtedajšieho gruzínskeho prezidenta, ktorý sa významne angažoval nielen v politike, ale mal ambície podieľať sa aj na estetike verejného priestoru.

   

Moravčíkove lightboxy vznikli z nájdených (readymade) uvoľnených plotrovaných/plexisklových častí pôvodného tbiliského pamätníka a v novom autorskom poňatí premieňajú spomienku na kdesi-kedysi známych, miestnych hrdinov na ambientné svetelné objekty, ktoré sa v inom kultúrnom kontexte nakoniec javia ako neznáme kaligrafie. Celok diela zahrňuje aj súvisiace dokumentačné video a autorskú kresbu perom na papieri. 

 

Ďalšie dielo autora Michala Moravčíka Malé a (2012) je inšpirované zásahom poslanca a podnikateľa Alexandra Rozinu do ikonickej modernistickej architektúry bratislavskej Incheby (arch. V. Dedeček, 70. roky až 1989). Moravčík sa tu zaoberal témou dizajnu moci, resp. jej vizuálnej manifestácie. Necitlivý zásah do cenenej architektúry, ktorým je gigantické okno vybúrané na bočnej fasáde, je tu chápaný ako gesto oligarchu. Moravčík tu uvažuje nad neriadeným spôsobom nového použitia staršej architektúry, vypočítavej estetizácie verejného priestoru a odkrýva typológiu tzv. novohrdinu v súvislosti s obsadením verejného priestoru. Projekt Malé a (pôv. termín Lacan) zahrňuje interview so súčasnými architektmi B. Brádňanským a L. Bartkom, taktiež archívne zábery z natáčania SuperStar3 in situ, ako aj plagát a pohľadnicu s pečiatkou na rozobratie pre divákov. 

 

 

Diela Michala Moravčíka boli uvedené na monografickej výstave autora UNITED WE STAND, Michal Moravčík (december 2018 – marec 2019, Pretórium, SSG).

Nákup akvizícií z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

 

Po takmer 25 rokoch sa galérii podarilo rozšíriť zbierku diel maliara Dominika Skuteckého (1849 – 1921) získaním akvizície diela Portrét barónky. Galéria si tento obraz dlhoročne vypožičiavala zo súkromnej zbierky za účelom jeho vystavovania v Stálej expozícii Dominika Skuteckého, kde dopĺňal kolekciu portrétnej tvorby umelca. Portrét nebol známy z pôvodného súpisu maliarových diel a podľa dostupných informácií sa prvý krát objavil až okolo roku 2010 na jednej z maďarských aukcií. V kontexte umelcovej tvorby je možné prirovnať charakter a štylizáciu portrétu k reprezentatívnemu trojštvrtinovému „Portrétu Ľudovíta Kürtyho“, vytvorenom okolo roku 1910, ktorý sa nachádza v zbierke Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Nákup akvizície bol realizovaný vďaka finačnej podpore Banskobystrického samosprávneho kraja.

 

2017

V roku 2017 sa Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici podarilo získať štyri veľkorozmerné diela maliara Rastislava Podobu a grafiky Karola Pichlera.

Kolekciu nadobudnutých zbierkových predmetov SSG za rok 2017 tvoria maľby Rastislava Podobu ARCHITEKTÚRA (2014, 140 x 200 cm, olej na plátne), CYKLUS (2012, 150 x 200 cm, olej na plátne), HELIOPOL (2013, 200 x 140 cm, olej na plátne) a HISTÓRIA (2015, 150 x 200 cm, olej na plátne). Akvizícia umeleckých diel významne obohatí zbierku Stredoslovenskej galérie v médiu súčasnej maľby, v segmente, ktorý nebol za posledné roky výraznejšie dopĺňaný. Kolekcia zhodnocuje systematické 10-ročné skúmanie tvorby maliara Rastislava Podobu na pôde Stredoslovenskej galérie, ktorá sa realizovala prostredníctvom prípravy výstav a publikovaním štúdií a katalógov (Pracovná plocha, 2015, Pretórium SSG, katalóg a výstava; Retro-vízia, 2008, Vila Dominika Skuteckého SSG, skladačka a výstava; Clona, 2006, Bethlenov dom SSG, katalóg a výstava.)

Rastislav Podoba (1975, Bánovce nad Bebravou) v rokoch 1996 – 2002 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéroch prof. Vladimíra Popoviča a prof. Rudolfa Sikoru. V rokoch 2006, 2007 a 2009 sa stal finalistom Ceny Nadácie VÚB Maľba. V roku 2008 bol nominovaný za Slovensko na cenu Henkel Art Award. V roku 2009 mu bola udelená cena Martina Benku. Jeho tvorba je zastúpená v zbierkach: Galéria mesta Bratislavy, Nitrianska galéria, Galerie výtvarného umění Hodonín, Nadácia Mladá maľba – Bratislava, Zbierka Linea, Zbierka Dobňák, Weiss Collection a iné súkromné zbierky. Pedagogicky pôsobí na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde vedie Otvorený ateliér maľby.

Zbierku voľnej grafiky SSG obohatil dar 6 akvizícií Karola Pichlera. V galerijnej zbierke už bol zastúpený autorov grafický cyklus Intermedio z roku 1996, ktorý predstavoval hravé varianty Pichlerových originálnych samolepiek aplikovaných na skle a papierových nosičoch. Tento cyklus doplnil akvizíciami 6 rôznych typov samolepiek, ktoré ponechal neaplikované v pôvodnej podobe na fólii. Sériu originálnych samolepiek Intermedio (Intermedio 1-6, 15,4x 20,1 cm, flexotlač, papier samolepiaci) vydal autor v roku 1996 v 2 exemplároch po 100 kusov, ktoré si nechal vyhotoviť vo výrobni pre nálepky na potraviny. Každá zo šiestich samolepiek má 2 vrstvy, ktoré tvorí pravidelná geometrická mriežka a vrstva štvorcových výrezov.

Nákup umeleckých diel Rastislava Podobu do zbierkového fondu SSG z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

2016

V roku 2016 sa nám podarilo získať viaceré akvizície: maľbu Petra Bartoša, sériu videí autorov Miroslav Csölle, Matej Gavula, Milan Tittel a dve diela umelkýň Anetta Mona Chişa a Lucia Tkáčová – “Plášť neviditeľnosti” a séria 75 ks ručne odlievaného a maľovaného porcelánu. Maliar Rastislav Podoba daroval do našej zbierky maľbu Produkcia”  (olej na plátne, 160 x 220 cm).

Maľba Petra Bartoša (1938), autora slovenskej neoavantgardy 60. rokov, sa zaraďuje do umelcovho cyklu Nomadart, v rámci ktorého od rozdelenia Československa (1993) nepretržite cestuje a tvorí na vymedzenom, umelecky apropriovanom území Strednej Európy. Dielo „Duševná krajina predkov“ (2013 – 2016, akrylová a olejová maľba, rôzne materiály na vystuženej lepenke; 35 x 75 cm) zobrazuje stredoslovenskú krajinu autorových predkov z oblasti Hybe.

„Banská Bystrica“ autorov Miroslav Csölle (1972), Matej Gavula (1974), Milan Tittel (1966), donedávna známych aj ako skupina XYZ, je sériou autorských videoperformancií, ktoré vznikli počas ich rezidenčného pobytu v SSG v roku 2014. Dielo kontextuálne reflektuje miesto-špecifické súvislosti – prostredie monumentálnej architektúry Pamätníka SNP.

Dielo “Plášť neviditeľnosti” Anetty Mony Chişe (1975) a Lucie Tkáčovej (1977) vzniklo v rámci rezidenčného a výstavného projektu Prvý človek bol umelec (2014). Autorky sa voľne inšpirovali exponátom Múzea SNP spodnej bielizne väzneného A. Markuša, ktorý na ňu v kódoch počas svojho ilavského väzenia v roku 1939 vyšil svoj denník a osnovu svojho románu. Kabát vizuálne kombinuje originálne autorské výšivky na vnútornej podšívke s populárnym štýlom komerčnej značky Hugo Boss, ktorá je výrobcom kabátu. Ručne opracované, subverzívne tagy v punkovej estetike skryté vo vnútri kabátu tematizujú neviditeľnosť.

Ďalšie dielo umeleckej dvojice nazvané “Clash” (z angl. rozpor, konflikt) dopĺňa kontext tvorby autoriek. Simuláciou dlažobných kociek ako symbolu vzdoru, ktoré sú však realizované v porceláne, disponuje dielo univerzálnou zrozumiteľnosťou.  

Nákup akvizícií Petra Bartoša, Miroslava Csölleho, Mateja Gavulu, Milana Tittela, Anetty Mony Chişy a Lucie Tkáčovej z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.