Vernisáž: 08.jún 2017
Miesto: Bethlenov dom
Trvanie do: 27.august 2017

EVENT - Nová skutočnosť. Ľudská, príliš ľudská.

Nová skutočnosť. Ľudská, príliš ľudská.

Vystavujúci autori: Štefan Bačinský, Peter Maščák, Adam Macko, Martin Koniar, Ingrid Kepková, Pavol Červeniak
Kurátor: Ivana Komanická

Pozývame Vás na vernisáž výstavy

NOVÁ SKUTOČNOSŤ. ĽUDSKÁ, PRÍLIŠ ĽUDSKÁ.

ktorá sa uskutoční vo štvrtok 8. júna 2017 o 17.00 h. v Bethlenovom dome na Dolnej 8 v Banskej Bystrici. Kurátorkou výstavy je Ivana Komanická. Výstava potrvá do 27. augusta 2017.


Stredoslovenská galéria uvádza v jednej miestnosti Bethlenovho domu skupinovú výstavu absolventov Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach.

Výstava Nová skutočnosť. Ľudská, príliš ľudská nadväzuje na výstavy Nová skutočnosť. Som stratený rozum a nájdený cit (Krokus galéria Bratislava 2016) a Nová skutočnosť. Bez dôkazov (Stredoslovenská galéria Banská Bystrica 2016), ktoré predstavili najmladšiu generáciu košických umelcov v rámci toho, čo britský kurátor Charles Esche nazval emocionálnym obratom. V ére post-internetového umenia rozšíreného do tradičných oblastí maľby a sochy dávajú novú fyzickosť virtuálnemu svetu, často cez „chudobné“ materiály a následne sa pýtajú na nadreálno zrodených objektov, čím otvárajú otázky novej spirituality.

Aktuálna výstava v Stredoslovenskej galérii Nová skutočnosť. Ľudská, príliš ľudská prináša diela reagujúce na novú emocionálnu a inštitucionálnu situáciu po ukončení akadémie.

Cez širšie spektrum umeleckých stratégií citlivých na nové technológie a sociálne médiá autori, mnohí bez vlastného ateliéru alebo iného inštitucionálneho ukotvenia, skúmajú motivácie svojej tvorby cez afektivitu. Ideologicky sa odpútavajú od vynútenej kreativity neoliberálneho sveta a nepriamo pritom ukazujú ako sa potencionálne deštruktívna umelecká energia neutralizuje v systéme neoliberálnej umeleckej projektovej práce a inštitucionálnej praxe. V predstavených prácach ide často o performatívne emocionálne skúmanie reprezentácií individuálneho tela ako miesta konfrontácie a (spirituálnej) udalosti.

Krátko po ukončení umeleckej akadémie bez vlastného ateliéru Adam Macko prerámcováva túto energiu na snahu nájsť bezprostredný vzťah k sebe samému a k tomu, čo zostane z tvorby bezpodmienečne po tom, ako opustí akademické médium maľby. Dva mesiace s obmedzeným príjmom potravy a neúmernou fyzickou záťažou boli autorovými slovami „snahou vytesniť život na túto situáciu a koncentrovať sa naň“. Séria pracovných listov s názvom Afterhuman sa odčleňuje od post-moderných diskusií o post-humánnom svete, v ktorom je zmena /transgresia/ premena vyžadovaná neustále ako následok neakceptácie, frustrácie, nátlaku či štandardu plnohodnotného života pričom je rámcovaná pripravenými obrazmi a ideologicky bezpečná.

Štandardizované obrazy a poznatky o duševnej chorobe spolu s kultúrnymi obrazmi kolážuje Ingrid Kepková s poetickými fragmentmi, reflexiou svojej tvorby a performatívnymi záznamami svojej osobnej situácie v príkladnej didaktickej estetike. Porovnávacie medicínske záznamy svojho mozgu a mozgu zdravého jedinca následne spracovala v tradičných grafických technikách.

Lavra je meno, ktoré dáva muž žene, aby ju pomenoval, je to tiež pseudonym, ktorý sa zrodil so samotným umelcom pred 12 rokmi, keď začal maľovať. Lavra je súčasná múza, sexuálna túžba, kontinuálna strata, hranica, obsesia a frustrácia. Lavra je skúmaním toho, čím môže byť túžba v kontexte neoliberálneho sveta s mýtom uspokojenia a terapeutickým prepisovaním práva na šťastie. V silnej potrebe zneuctiť panenský povrch pripomína práca Petra Maščáka nástojčivé odkazy na toaletách, je v nich emočná sila ale prekvapujúco aj intelektuálna vyzretosť.

Vynútená kreativita, ktorej výsledkom je prokrastinácia, sa stala témou pre Paula Melkora Červeniaka, ktorého hravé projekty začali marketingovým balíčkom pre súčasného umelca s názvom Umenie pre každého človeka (2014) a pokračovali sériou performancií pod názvom Procrastinate Art (2015), v ktorých umelec vytváral abstraktné umenie pomocou DIY protéz, ktoré si pripevnil k svojim rukám počas hry na počítači. Vo svojom projekte Umenie ako zbraň (2015) umelec personifikuje mýtického hrdinu z ARTušovskej legendy, ktorý bojuje s plátnami a za ne pomocou svojich DIY zbraní. V aktuálnej inštalácii pokračuje vo svojom šamanskom tréningu, v Personal Moses sa šetrič obrazovky a podložka pod myš stali miestom prenosu spirituálnych odkazov.

Vo svojej zvukovej a hudobnej performancii Martin Koniar využíva nástroje, ktoré vytvára z nájdených objektov. V aktuálnom zvukovom a svetelnom objekte prepája kresťanskú rituálnu tradíciu, využívanie gotických prvkov v subkultúre a noisovú hudbu. Jeho práca je súčasťou širšieho konceptu kritiky globálnej kultúry a straty rituálnej funkcie hudby.

Bohovia vo svete hmyzu Štefana Bačinského je psychedelický alegorický obraz, v ktorom kombinuje prvky barokovej výstavby obrazu s prostredím videohier. Rozvíja mytológiu vzťahov, prepája organické zvieracie motívy a figurálne prvky. Spojenia sú intuitívne, vizualizujú vnútorné pohyby a pudy.



Názov výstavy: Nová skutočnosť. Ľudská, príliš ľudská.

Usporiadateľ: Stredoslovenská galéria

Vystavujúci autori: Štefan Bačinský, Pavol Červeniak, Ingrid Kepková, Martin Koniar, Adam Macko, Peter Maščák

Kurátorka výstavy: Ivana Komanická

Miesto: Bethlenov dom, Dolná 8, Banská Bystrica

Vernisáž: /štvrtok/ 8. júna 2017 o 17.00 hod.

Trvanie výstavy: 8. jún - 27. august 2017


Výstava bude otvorená spolu s výstavou Vizuálna poézia / Visual Poetry v rovnakom termíne.

Vstup na vernisáž je voľný.


Tešíme sa na vašu návštevu!


//////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////

NEW REALITY. Human, too human.

Artists: Štefan Bačinský, Pavol Červeniak, Ingrid Kepková, Martin Koniar, Adam Macko, Peter Maščák

Curator: Ivana Komanická

Duration: June 9th – August 27th 2017 

Venue: Bethlen´s House, Dolná St. 8, Banská Bystrica


Exhibition New Reality. Human, too human is a follow-up to the exhibition New Reality. I am the lost sense and found feeling(Krokus Gallery Bratislava 2016) and New Reality. Without any evidence (Central Slovakian Gallery in Banská Bystrica 2016), which introduced the youngest generation of artists from Košice within the framework of what the British curator Charles Esche called an emotional turnaround. In the era of the post-internet art extending to traditional areas of painting and sculpture they give new physical form to the virtual world, often through "poor" materials; and then they ask about superreality of newly born objects which opens questions of new spirituality. Current exhibition New Reality. Human, too human, introduces works responding to the new emotional and institutional situation after the end of the academy.

Through a wider range of art strategies sensitive to new technologies and social media, authors, many without their own studio or other institutional anchoring, explore the motivation of their work through affectivity. They ideologically retreat from the forced creativity of the neoliberal world and they indirectly show how potentially destructive artistic energy is neutralized in the system of neoliberal artistic project work and institutional practice. Presented works are often about performative emotional exploration of individual body representations as places of confrontation and (spiritual) events.

Shortly after his graduation from the Academy of Arts and without his own studio Adam Macko transforms this energy into an effort to find an immediate relationship to himself and to what remains of the creation immediately after leaving the academic medium of painting. Two months of limited food intake and excessive workload were in the words of the author, "an effort to push his life into this situation and concentrate on it." A series of worksheets titled Afterhuman separated from post-modern debates about the post-human world, in which change / transgression / transformation is always required as a result of non-acceptance, frustration, coercion, or a standardof full-fledged life, and at the same time it is framed by prepared images and ideologically safe.

Ingrid Kepková collages standardized images and knowledge of mental illness together with cultural images with poetic fragments, reflection of her work and performance-like recordings of her personal situation in exemplary didactic aesthetics. Comparative medical records of her brain and the brain of a healthy individual she further processed using traditional graphic techniques.

Lavra is a name given by a man to a woman. It is also a pseudonym that was born with the artist 12 years ago when he began painting. Lavra is a contemporary muse, sexual desire, continuous loss, border, obsession and frustration. Lavra is an exploration of what may be a desire in the context of the neoliberal world with a myth of satisfaction and a therapeutic rewriting of the right to happiness. In the strong yearning to violate the virgin surface, the work of Peter Maščák is reminiscent of messages in public restrooms, they are full of emotional strength, but surprisingly also of intellectual maturity.

Forced creativity, which results in procrastination, has become the theme for Paul Melkor Červeniak. His playful projects began with a marketing package for the current artist titled Art for Every Man (2014) and continued with a series of performances named Procrastinate Art (2015), in which the artist created abstract art by using DIY prostheses that he attached to his hands while playing a computer game. In his project titled Art as a weapon (2015), the artist personifies a mythical hero of the ARThurian legend, who fights against and for the canvases with his DIY weapons. In his current installation he continues in his shamanic training, in his work Personal Moses a screensaver and a mouse pad have become a site of transfer of spiritual messages.

In his sound and musical performance Martin Koniar uses tools he creates from found objects. In the current audio and light object he combines the Christian ritual tradition, the use of Gothic elements in the subculture and the noise music. His work is a part of a broader concept of criticism of global culture and the loss of the ritual function of music.

Štefan Bačinský’s work The Gods in the World of Insect is a psychedelic allegorical picture in which he combines elements of baroque image construction with the environment of video games. It develops the mythology of relationships, blends organic animal motifs and figural elements. Connections are intuitive; they visualize inner movements and instincts.


Ivana Komanická


Prihlásenie