Romantika mojej mladosti, budúcnosť mojej nostalgie – 2. časť

Súčasťou konceptu Romantika mojej mladosti, budúcnosť mojej nostalgie je prípadová štúdia, ktorá skúma pojmy nostalgie a romantizmu v súvislosti so súčasným východoeurópskym umením. Východzou je úvaha o populárnej kultúre 80. rokov v bývalom východnom bloku, ktorá viac či menej náhodne adaptovala časť spektra západnej pop kultúry – časť, ktorá z nejakého dôvodu prešla mriežkou ideologickej […]
15. January 2010 – 28. February 2010
Author Curator
Mira Keratová

Súčasťou konceptu Romantika mojej mladosti, budúcnosť mojej nostalgie je prípadová štúdia, ktorá skúma pojmy nostalgie a romantizmu v súvislosti so súčasným východoeurópskym umením. Východzou je úvaha o populárnej kultúre 80. rokov v bývalom východnom bloku, ktorá viac či menej náhodne adaptovala časť spektra západnej pop kultúry – časť, ktorá z nejakého dôvodu prešla mriežkou ideologickej cenzúry. Diskurz tejto vplyvnej, do istej miery náhodnej a importovanej pop kultúry bol však budovaný na chudobnej materiálnej základni. Fenomén importovaného popu nezasahoval komunistickú spoločnosť vo veľkých vlnách, len presakoval cez medzery v systéme.

Takto špecifická soc-pop alternatíva 80. rokov nesie svoju známku exkluzivity a nostalgickú závažnosť ešte o desaťročia neskôr, dodnes. Jednou z jej charakteristík je romantizmus, ktorý sa nedá jednoznačne zosúvsťažniť so západným neoromantizmom. Miestny romantizmus bol konštruovaný inak. Socialistické spoločnosti podporovali šírenie materiálov romantickej povahy (viď. rozmach b-filmov ako Angelika, či Vinnetou, či popularita Depeche Mode, a ďalších s tým súvisiacich artefaktov, ktoré sa stali objektom zberateľskej vášne). Rozvoj romantizmu podnecovala vlastná realita nedostupnosti, resp. selektívnej dostupnosti konzumnej kultúry; import romantizmu bol kontrolovaný a koordinovaný štátnou mocou (viď. s filmami ako Angelika sa narábalo aj politicky, keď boli premietané v čase narastajúcich frustrácií, či demonštrácií – napr. počas Sviečkovej demonštrácie v Bratislave, 1988).

Aj toto sú niektoré aspekty, ktoré ovplyvnili generáciu, vyrastajúcu vo východnej Európe 80. rokov intenzívnym pocitom nostalgie – potreby pripomínania, či rekonštruovania minulosti, hľadania momentu, ktorý neprišiel (viď. revolúcie, ktorá nevyužila svoju dejinnú šancu vytvoriť nový model spoločnosti). V Nemecku sa takto popisovaný fenomén nazýva „ostalgiou“ a všeobecne sa zjednodušene vysvetľuje ako nostalgia za stratou istôt.

Východiskové prostredie socialistickej éry slúži ako zdroj informácií a platforma pre výskum, ktorý sa sústreďuje na generačný životný pocit – permanentný pocit straty, či hľadania toho, čo sa minulo. Jednými z vysvetľujúcich faktorov sú import romantizmu a jeho rozvoj cez v minulosti zažité modely voľného a pracovného času (ich definície boli podmieňované situáciou permanentného pasívneho čakania – bez možnosti progresívneho, či výraznejšieho zlepšenia podmienok; v stave neexistujúcich súťažných modelov pre trávenie voľného času a míňania peňazí sa rozvíjali napr. DIY aktivity ako šitie, modelárstvo, chalupárčenie, zberateľstvo drobných predmetov, ktoré sa romantizovali, atď. apod.).

Sumár

Výstava „Romantika mojej mladosti, budúcnosť mojej nostalgie“ sa zaoberá analýzou súvislostí a väzieb s minulosťou. Možnosťami skúmania, rekonštrukcie, uchopovania a pochopenia miznúcej minulosti – či už spoločenskej histórie, alebo osobných príbehov a ich vzájomných preľnutí. Objektom záujmu vybraných diel je nedávna minulosť obdobia socializmu v strednej Európe, ktorá je v jednotlivých dielach prehodnocovaná cez racionalizovanú bázu diskurzívnej analýzy a súčasne na transcendentálnej – estetickej, či emocionálnej úrovni. Výstava ako celok komponuje analytické umelecké prístupy s intuitívnym uchopovaním témy.

Jedným z rámcov projektu je hľadanie dôvodov obnovovania a pripomínania staršej estetiky (napr. 70. rokov), či starších metód (ako je napr. orálna história) v súčasnom tzv. východoeurópskom umení. Výstava sprostredkováva objavovanie a znovu-ustanovovanie spoločensky málo preskúmaných vedomostí, spomienok, či nedostatočne vyčerpaných udalostí, minulých skutkov a osudov, ktoré zostali akoby bez naplnenia. Jednotlivé diela poskytujú ich opätovné prehrávanie a prieniky za dohľadateľnú archívnu evidenciu. Interpretácie, svedectvá, komentáre a fragmenty vytrhnuté z kontextu, ktoré sú v jednotlivých dielach komponované vedú diváka do sféry motivácií v pozadí. Vybrané diela pracujú s medzivrstvou „dobovej skúsenosti“, ktorá umožňuje skúmanie kontextu. Archívy, viažúce sa k individuálnej, či kolektívnej pamäti vytvárajú špecifickú povahu súčasných umeleckých prezentácií, ktoré produkujú pamäť o minulom konaní a jeho význame, ktorý vzniká v kontexte.

Výstava je komponovaná ako otvorené dielo, ktoré sleduje logiku vystavených prác. Zohľadňuje choreografiu pohybu diváka – v úvodnej časti (Rétorika fikcie) na úrovni uvedenia diváka do deja a osvetlenia pozadia (zákulisia) skúmaných fenoménov a ich súvislostí v charizmatickej budove kina Hviezda v B. Bystrici, ktorá sa momentálne nachádza pred asanáciou. V pokračovaní (v budove Praetoria Stredoslovenskej galérie) diváka vedie do prostredia, príbehov a postáv, ktorých prezentácia presahuje do nevýstavných priestorov galérie.

Podpora, nadácia Erste Stiftung, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky