Zo
zbierky grafického umenia Stredoslovenskej galérie (SSG) sa
predstavuje súbor litografických listov vedút z cestopisného
albumu Aegypten.
Reisebilder aus dem Orient. – Egypt. Obrázky z ciest po
Oriente.
vydaného v roku 1857. Album bol vytvorený podľa pôvodných
kresbových záznamov Karola Ľudovíta Libaya (1814-1888),
banskobystrického rodáka, ktorý sa v sprievode mecéna
grófa
Josepha Breunnera a orientalistu Alfreda von Kremera
zúčastnil
študijnej výpravy po trase Nílskeho údolia, začínajúc od
Alexandrie a smerujúc ku kataraktom v oblasti Núbie.
V kompletnom vydaní obsahoval album 60 kolorovaných
litografických listov doplnených o mapy vyznačených trás
a sprievodný text orientalistu Kremera s popismi
uvádzajúcimi jednotlivé obrazové záznamy. Tento bohatý obrazový
dokument mapoval prírodné, civilizačné a kultúrne špecifiká
exotickej krajiny.
Výstava
ponúka návštevníkovi k nahliadnutiu 15 obrazových listov albumu
v rozmanitejšom zastúpení z kompletného radu
zaznamenaných krajinných lokalít a pohľadových motívov
a námetov. Vystavené grafické listy zachytávajú scenérie
zákutí nílskych brehov, pohľady na monumenty dávnej civilizácie
ako aj dobové mestské interiéry a charakter života miestneho
obyvateľstva feláhov.
Karola
Ľudovíta Libaya, nadaného syna známeho banskobystrického
zlatníka Samuela Libaya, orientovali kresliarske schopnosti
a pestované zručnosti v precíznosti rodinného remesla
na kresliarske štúdiá, ktoré absolvoval na Viedenskej akadémii,
v triede krajinárskej kresby u prof. Josepha Mössmera.
Libayovo dielo, v ktorom programovo rozvíjal tvorbu
krajinárskej kresby a veduty, zodpovedá dobovým umeleckým
snahám v duchu idealizujúceho realizmu viedenského
biedermeieru.
Tvorba
krajinárstva a veduty bola v umení rakúskej monarchie,
respektíve v stredoeurópskom kontexte, už v období 1.
polovice 19. storočia pevnejšie ukotvená a rozvinutá
v spätosti s biedermeierovským prejavom. Dobové snahy
vedutistov v silnejúcich realistických tendenciách smerovali
k vierohodnejšiemu a objektívnejšiemu zachyteniu charakteru
krajiny ako dokumentu pozorovaného okolitého sveta. Za lákavými
námetmi a atraktívnymi pohľadmi sa vydávali na študijné,
niekedy objavné cesty v sprievodoch zámožnejších mecénov
v úlohe akýchsi výtvarných „reportérov“.
K vyhľadávaným cestovateľským lokalitám, medzi ktorými
zostávalo absolvovanie talianskeho Grand
tour
v základnej trase od Benátok až po Sicíliu záležitosťou
„dobrého“ vzdelania, patrili ďalej oblasť Salzkammergut
s centrom v Salzburgu, či bavorské mestá. Popri týchto
obvyklých destináciách však znamenala pre Libaya cesta do Egypta,
ktorá sa od objavnej Napoleónovej expedície dostávala do hlbšieho
záujmu európskeho sveta, veľmi významnú príležitosť.
Práce
vedutistov sa posudzovali a cenili nielen ako kresliarske diela,
ale aj na úrovni významných topografických dokumentov tej doby,
ktoré sa po ďalšom spracovaní grafickým prevedením vo forme
albumov, či knižných vydaní mohli šíriť ďalej tiež pre
vzdelávacie účely. Najvhodnejšiu grafickú techniku tu poskytoval
novší objav litografie. V tejto technike bol prevedený aj
predstavovaný album, pod ktorý sa medzi grafických rytcov zapísal
tiež známy rakúsky vedutista Rudolf Alt.
Predstavené
ukážky Libayovej tvorby reprezentujú v zbierke
Stredoslovenskej galérie vedutovú tvorbu na vysokej kvalitatívnej
úrovni umenia rakúskej monarchie okolo polovice 19. storočia.
Zaradenie k významnejším prácam svojho druhu potvrdzuje aj
jeho uznanie radom ocenení, medzi inými aj Humboldtovou cenou.