Stredoslovenská galéria a tranzit.sk v Bratislave Vás srdečne pozývajú na vernisáž výstavy
Ján Budaj & Dočasná spoločnosť intenzívneho prežívania
PRACOVNÁ PAMÄŤ
dňa 10. decembra 2015 o 17.00 hod. v Praetoriu na Nám. Š. Moyzesa 25 v Banskej Bystrici.
Výstava potrvá do 6. marca 2016. Kurátorkou výstavy je Mira Keratová.
Projekt je reinštaláciou výstavy organizovanou v spolupráci s tranzit.sk v Bratislave.
Pracovná pamäť súhrnne predstavuje aktivity skupiny a súvisiacu časť archívu Jána Budaja, ktorý bol čiastkovo uvedený už kurátorskými projektmi v tranzite (Bratislava, 2009) a Galérii Fotograf (Praha, 2011). Budaj a DSIP sa vo svojej dobe umeleckou dokumentáciou ako možnosťou výstavne sprostredkovať performatívne umenie terciárnemu divákovi nezaoberali. Akcie dokumentovali rôzni fotografi a z každej sa zachovali desiatky záznamov, ktoré zachytávajú najmä momenty interakcie divákov. Nikdy nedošlo k výberu finálneho reprezentačného záberu, ako to bývalo obvyklé v umeleckej praxi 70. rokov. Dokumentácia bola prezentovaná vždy so živým sprievodným komentárom počas ojedinelých neverejných (napr. bytových) projekcií. Keďže tieto historické diela majú efemérnu povahu, t.j. neprodukujú artefakty, ale pamäť, miznú so svojimi pamätníkmi. Projekt Pracovná pamäť je preto postavená nielen na výskume umeleckých archívov, ale aj orálnej histórie. Zaoberá sa problémom absentujúceho umenia, ktoré kedysi vzniklo uprostred života a malo ambíciu meniť okolitý svet, ale dnes je už len spomienkou. Výstava je pokusom rekontextualizovať archív minulých udalostí, ktoré sú naviazané na odlišný kontext. Aby sa ich prítomnosť – uzavretá v minulosti, aktualizovala a komunikovala i so súčasným divákom, dokumentácia situácií viazaných na konkrétny čas a priestor je reinscenovaná performatívnym, nie reprezentačným spôsobom.
Jánov Budajov (n. 1952) príbeh tzv. československej normalizácie začal, keď sa po maturite pokúsil emigrovať z vtedajšieho socialistického Československa. V septembri roku 1971 sa spolu s jedným spolužiakom pokúsil prekročiť hranicu so západným Nemeckom. Boli chytení a Budaj absolvoval polročné väzenie. Neskôr sa o emigráciu pokúsil ešte niekoľkokrát. Po vystriedaní niekoľkých robotníckych povolaní začal študovať na Pedagogickej fakulte UK v Trnave odbor matematika – fyzika (1973 – 1975). V rokoch 1976 až 1989, bol zamestnaný ako kurič. V 70. a 80. rokoch Budaj aktívne pôsobil v bratislavskom podzemí. Najprv v okruhu básnickej skupiny Degenerovaná generácia, ktorá vznikla v roku 1973. Neskôr, už ako Dočasná spoločnosť intenzívneho prežívania, sa v poslednej tretine 70. rokov napojila na aktuálnu výtvarnú scénu i neoavantgardu generácie 60. rokov. Významne sa podieľal na aktivitách politického disentu. Angažoval v ekologickom hnutí, ktoré vydalo publikáciu Bratislava/nahlas (1987) a z ktorého sa po študentskej demonštrácii v Prahe 17. novembra 1989 sformovalo občianske hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). To po kolapse rozvinutého socializmu začalo utvárať nový spoločenský diskurz. Budaj sa stal jedným z lídrov Nežnej revolúcie na Slovensku. V 90. rokoch bol členom a zakladateľom niekoľkých politických strán. Od roku 2006 sa zaoberá komunálnou politikou a občianskym aktivizmom. Umeniu sa prestal venovať po roku 1989.
Skupina Dočasná spoločnosť intenzívneho prežívania (DSIP) sa sformovala z básnickej skupiny Degenerovaná generácia (DG) a jej okruh tvorilo amatérske divadlo Labyrint pri vysokoškolskom V-klube v Bratislave (1975 – 1980) a spriaznení umelci a priatelia. Skupina operovala na performatívnej úrovni v sociálnom priestore. Jej parapolitické aktivity, ktoré spadajú najmä do obdobia rokov 1978 – 1980, vznikali kolektívne a samoorganizovane – v kontexte tzv. československej normalizácie, ktorá nastúpila po roku 1968 a ako spoločenský stav pretrvávala do roku 1989. Väčšina akcií bola ilegálna. Intervencie vznikali a zanikali ako tzv. dočasné autonómne zóny, ktoré oslobodzujú predstavivosť a potom sa samy rozpúšťajú, skôr než sa ich štátu, resp. moci podarí zlikvidovať. Keďže štátna ideológia adoptovala estetiku do svojej politiky, DSIP zakomponovala politiku do estetiky performatívneho umenia. Divákov nechávali vkĺzavať do absurdných situácií. Akcie konštruovali ako nástrahy, ktoré účastníkov konfrontovali s realitou a ich aktívna účasť bola analogickou k ich angažovaniu sa vo svete. V procese prežívania vlastnej existencie sa diváci menili na participantov.
Mira Keratová
Projekt podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Bratislavský samosprávny kraj.
Ján Budaj &
Temporary Society of Intense Experience
WORKING MEMORY
Opening: December 10, 2015 at 5 PM
Venue: Central Slovakian Gallery, Š.
Moyses sq. 25 – Praetorium, 975 90 Banská Bystrica
Duration: December 11, 2015 – March
6, 2016
Open: Tuesday – Friday 10 AM – 5
PM, Saturday – Sunday 10 AM – 4 PM
Curator: Mira Keratová
Project is reinstallation of the
exhibition organized in collaboration with tranzit.sk in Bratislava.
Project was supported by Ministry of Culture of the Slovak Republic and Bratislava
Self-Governing Region.
Working Memory is a summary presentation
of the group activities and the relevant part of Ján Budaj’s archive which has
been already partially presented within the curatorial projects at tranzit
(Bratislava, 2009) and Galéria Fotograf (Prague, 2011). In their times,
Budaj and DSIP did not consider artistic documentation as an opportunity
to mediate performative art to a tertiary viewer in form of exhibition. The
events were documented by various photographers and dozens of records have
preserved from every one of them, mostly capturing the moments of audience
interaction. Unlike the usual artistic practice in the 70’s, the final
representative take has never been selected. If the documentation was ever
presented it was always with a live accompanying commentary during closed (e.g.
home) projections. Since these historical works are ephemeral, i.e. they
produce memory rather than artifacts, they tend to disappear along with their
contemporaries. Therefore, the Working Memory project is also based on oral history
in addition to the research in artistic archives. It deals with the issue of
absenting art once originated, in the middle of life, having an ambition to
change the surrounding world; however, remaining only as a memory nowadays. The
exhibition attempts to recontextualise the archive of past events linked to a
different context. In order to achieve topicality and communication of the past
with the contemporary audience, the documentation of situations bound to a
particular time and space is restaged in a performative instead of a
representative way.
Ján Budaj’s (b.
1952) story of so called Czechoslovak normalization started after his
graduation from secondary school when he first tried to emigrate from the
socialist Czechoslovakia. In September 1971, he attempted to cross the West
Germany border with his classmate. They were caught and Budaj was imprisoned
for six months. After changing several manual jobs, he started studying at the
Faculty of Pedagogy UK in Trnava, field of study mathematics – physics (1973 –
1975). In 1976 to 1989, he was employed as a stoker. In the 1970’s and
1980’s, Budaj was active on the Bratislava underground scene. His first
involvement was within the circle of Degenerated Generation poet group,
originated in 1973. In the late 70’s, as a group titled Dočasná spoločnosť
intenzívneho prežívania (Temporary Society of Intense Experience – TSIE), they
joined the contemporary art scene and Neo-Avant-Garde of the 60’s generation.
He significantly participated in the political dissent activities. He engaged
with the ecological movement which issued the publication Bratislava/nahlas
(Bratislava/Aloud) (1987). Following the students’ demonstration in Prague on
17 November 1989, this association was transformed into the civic movement
Verejnosť proti násiliu – VPN (Public Against Violence). After the developed
socialism collapsed, this movement started to create a new social discourse.
Budaj became one of the leaders of the Velvet Revolution in Slovakia. In the
1990’s, he was a member and founder of several political parties. Since 2006,
he has engaged in local politics and civic activism. Since 1989, his artistic
activity has stopped.
The Temporary Society of Intense
Experience (TSIE) was formed from the Degenerated Generation (DG) poet group,
bringing together the amateur pantomime and physical theatre Labyrint covered
by the university V-klub in Bratislava (1975 – 1980) and the kindred
artists and friends. The group operated in the social space on a performative
level. It’s parapolitical activities, falling mostly within the period of 1978
– 1980, originated collectively and were self-organized in the context of the
so called Czechoslovak Normalisation which developed after 1968 and persisted
until 1989. Most of the events were illegal. Interventions appeared and
disappeared as the so called temporary autonomous zones which liberate
imagination and then dissolve by themselves, before the state, or the power
manages to destroy them. As the ideology managed to adopt aesthetics into its
politics, in return, TSIE incorporated politics into the aesthetics of
performative arts. The audience was left to slip into absurd situations. Events
were structured as traps confronting the participants with their immediate
reality and their active participation corresponded to their engagement in the
world. Within the process of experiencing their own existence, the viewers were
transformed into participants.
Tešíme sa na vašu návštevu!