Mária Balážová / Geo-Femina

Pozývame Vás na vernisáž výstavy  Mária Balážová Geo-Femina ktorá sa uskutoční vo štvrtok 18. mája 2017 o 17.00 h. v Praetoriu na Nám. Š. Moysesa 25 v Banskej Bystrici. Kurátorom výstavy je Roman Gajdoš. Výstava potrvá do 25. júna 2017. Stredoslovenská galéria uvádza výstavu Márie Balážovej (1956), ktorá predstaví jej ojedinelý variant postgeometrickej maľby. Už na niekoľkých predchádzajúcich výstavách […]
18. May 2017 – 25. June 2017
Author

Pozývame Vás na vernisáž výstavy 

Mária Balážová

Geo-Femina

ktorá sa uskutoční vo štvrtok 18. mája 2017 o 17.00 h. v Praetoriu na Nám. Š. Moysesa 25 v
Banskej Bystrici.
Kurátorom výstavy je Roman Gajdoš. Výstava potrvá do 25. júna
2017.

Stredoslovenská galéria uvádza výstavu Márie Balážovej
(1956), ktorá predstaví jej ojedinelý variant postgeometrickej maľby.

Už na niekoľkých predchádzajúcich výstavách ohlásila autorka
v rámci postgeometrickej abstrakcie vstup do novej problematiky, ktorá
dnes stále intenzívnejšie rámcuje jej dielo. V aktuálnej fáze tvorby u nej
do popredia výraznejšie vstupuje feministická pozícia, ktorá síce bola
v podprahovej rovine jej prác prítomná vždy, ale ako obsahová dominanta
nastupovala postupne až v rámci posledných výstavných projektov Mária Balážová: Od poriadku k chaosu
(Turčianska galéria Martin, 2014) a Mária Balážová: Mužské a ženské obrazy (Galéria
umenia Ernesta Zmetáka, Nové Zámky, 2013). Ako prevládajúci motív sa kontext
feminizmu ukázal pre Balážovú na poslednej samostatnej výstave, ktorá niesla
názov Ženská geometria (Galérii
Z, Bratislava, 2016), v rámci ktorej predstavoval jednoznačné
priznanie sa k týmto témam.

Feministické teórie podrobili predstavu
o abstrakcii ako majoritne mužskej sfére tvorby zdrvujúcej kritike, pričom
novými výtvarnými formami zároveň preverovali aj hegemonickú legitimitu jej
jazyka – maľbu. Preto je Balážovej prístup, používajúci  abstraktnú maľbu na tlmočenie feministických
a rodovo podfarbených obsahov, špecifický. Kým v predchádzajúcej
tvorbe hadia hlava odkazovala k ženskej symbolike nosnou figúrou, ktorej
konfigurácie vždy nanovo definovali obrazové pole, od roku 2006 vstupuje do jej
uvažovania nový prvok – muž, premietaný do plochy obrazu ako hadia hlava
s dvoma štvorcami uprostred a tvoriaci vizuálny protipól k ženskému
princípu. Nové tvaroslovie a prvky individuálnej mytológie napomáhajú k
definovaniu vzťahového a proporčného balansu, kde je nadvláda muža ako
dominantného ovládacieho prvku systematicky projektovaná do plochy obrazu.

Vo svojich najnovších prácach sa Balážová presúva od
všeobecných feministicky intonovaných komentárov k osobným príbehom, ktoré
v predchádzajúcej tvorbe prezentoval napríklad obraz Fátum (2000). Ide o osobnú mytológiu, kde semifiguratívne
čítanie hadej hlavy a tela prestáva plniť univerzálnu funkciu akéhosi
všeobecného vzorca a namiesto toho je nahradené silným stotožnením. Na
pozadí jednoduchej konfigurácie vzniká vizuálny komentár, kde „ženské“ prestáva
byť len jednoduchým protikladom k mužskému, ale stáva sa priestorom,
v ktorom dochádza k formulovaniu úvah o vzťahoch, rodine,
sebaidentitikácii, či striedaní generácií (Ženská
geometria 1 – Mama, Ženská geometria 2 – Ja, Ženská geometria 3 – Dcéra
). Navyše
falická pozícia, ktorú v týchto troch plátnach telo a hlava hada
nadobúdajú odkazuje k neľahkému postaveniu ženy vo falocentrickej spoločnosti.
V diskurze umenia zas môžeme tento triptych čítať ako konfrontáciu
so zipsami Barnetta Newmana.. Jeho naratívny aspekt projektovaný na osi
minulosť – prítomnosť – budúcnosť, tak hovorí aj o postavení ženy – výtvarníčky
v kontexte umeleckého (znova dominantne mužského) sveta. Balážovej tvorba
sa však nespája s priamym radikalizmom, ktorý bol vlastný niektorým
feministkám sedemdesiatych rokov. Dôležitejší je strach z násilia, moci
a nadvlády, ktoré sa s týmito témami bytostne spájajú
a v jednotlivých obrazoch sú projektované viac metaforicky ako
priamočiaro, viac intímne ako inštitucionálne. V niektorých prípadoch
dokonca nastupuje ironizovanie samotných feministických teórií (Hadia geometria 119 – Obraz feminizmu 2).
 

Ide o pokus ponúknuť nový rozmer, akýsi otvorený
priestor pre vlastné definovanie mužských a ženských vzťahov, ktoré
podobne ako hadie telá v Balážovej maľbách môžu byť v nekonečných
variantoch ohýbané, spájané a vykĺbené.

Výstava Geo-Femina v Stredoslovenskej galérii
popisuje posun, ktorým prešla tvorba Márie Balážovej za posledných dvanásť
rokov a spätne ju reinterpretuje optikou feministického uvažovania. Zahrnutie
malých kresieb z roku 2006 do expozície je práve dôsledkom chápania
feminizmu ako priestoru intímneho nazerania na svet.

                                                                                              Roman Gajdoš

Názov výstavy: Mária Balážová / Geo-Femina

Usporiadateľ: Stredoslovenská galéria
Vystavujúca autorka: Mária Balážová
Kurátor: Roman Gajdoš
Vernisáž: /štvrtok/ 18. máj 2017 o 17.00 h.
Miesto: Praetorium, Nám. Š. Moysesa 25, Banská Bystrica
Trvanie výstavy: 19. máj  – 25. jún 2017 

Vstup na vernisáž je voľný.

///////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////

Mária Balážová / Geo-Femina

At several previous exhibitions Mária Balážová has announced an
introduction to a new issue within post geometric abstraction, which
increasingly more intensively frames her work today. In the current stage of
her production the feminist position becomes more pronounced and although it
has always been present in the subliminal plane of her work, but as a content
dominator has gradually started appearing only in the last exhibition projects
Mária Balážová: From order to chaos (Turčianska gallery, Martin, 2014) And
Mária Balážová: Male and Female Paintings (Art Gallery of Ernest Zmeták, Nové Zámky, 2013). The
context of feminism became a prevalent theme for Balážová at her last solo
exhibition entitled “Female Geometry” (Gallery Z, Bratislava, 2016), in
which she presented a clear acknowledgment of these themes.

Feminist theories have criticized the idea of abstraction as
predominantly masculine sphere of production, while in the new forms of art
they also examined the hegemonic legitimacy of its language – painting.
Therefore, Balážová’s approach, using abstract painting to interpret feminist
and gender influenced content, is very specific. While in the earlier work the snake’s
head referred to the female symbol as a backbone figure whose configuration had
always redefined the image field, since 2006 a new element enters into her
thinking- a man projected into the surface of the painting as a snake’s head
with two squares in the middle, creating a visual counterpart to the feminine
principle. New morphology and elements of individual mythology help define a
relationship and proportional balance where male dominance as the dominant
control element is systematically projected into the painting area.

In her latest work Balážová moves from general feminist-intoned
commentaries to personal stories, which in the previous work was presented, for
example, by painting entitled Fate (2000). It is a personal mythology where the
semi-figurative reading of the snake’s head and body ceases to fulfill the
universal function of a general formula and instead is replaced by a strong
identification. On the background of a simple configuration, a visual
commentary emerges where the “female” ceases to be just a simple
counterpart to the male, but becomes a space in which thoughts about
relationships, family, self-identification, or generational rotation are formulated
(Female geometry 1- Mother, Female geometry 2- Me, Female geometry 3-
Daughter). Moreover, the phallic position of the body and the head of the snake
in these three canvases refer to woman’s uneasy position in the phallocentric
society. In the discourse of art, we can read this triptych as Barnett Newman’s
zipper confrontation. Its narrative aspect, projected on the axis the past –
the present – the future, also speaks of the position of a woman – artist in
the context of an artistic (again predominantly male) world. However, Balážová
‘s work is not associated with the direct radicalism that was inherent for some
feminists of the 1970’s. More important is the fear of violence, power, and domination
that are linked to these themes and are projected more metaphorically than directly,
more intimately than institutionally. In some cases, even ironizing of the
feminist theories themselves is taking place (Snake geometry 119 – Image of
feminism 2).

It is
an attempt to offer a new dimension, kind of an open space for her own definition
of male and female relationships, which similar to snake bodies in Balážová’s
paintings can be bent, joined and dislocated in infinite variations.
The Geo-Femina exhibition at the Central Slovakian Gallery describes the shift
that Maria Balážová’s work has undergone over the last twelve years and
reinterprets it with the optics of feminist reasoning. The incorporation of
small drawings from 2006 into the exposition is the consequence of the
understanding of feminism as an area of intimate view of the world.

Roman Gajdoš

Artist: Mária Balážová

Curator: Roman Gajdoš
Opening of the Exhibition: May 18, 2017 at 5 pm
Venue: Central Slovakian Gallery, Praetorium at Š. Moyses Sq. 25 in Banská Bystrica, Slovakia
The exhibition lasts from May 19, 2017 until June 25, 2017.

                                                                                          

Tešíme sa na vašu návštevu!