Mária Balážová / Geo-Femina

Pozývame Vás na vernisáž výstavy  Mária Balážová Geo-Femina ktorá sa uskutoční vo štvrtok 18. mája 2017 o 17.00 h. v Praetoriu na Nám. Š. Moysesa 25 v Banskej Bystrici. Kurátorom výstavy je Roman Gajdoš. Výstava potrvá do 25. júna 2017.   Stredoslovenská galéria uvádza výstavu Márie Balážovej (1956), ktorá predstaví jej ojedinelý variant postgeometrickej maľby. Už na niekoľkých predchádzajúcich […]
18. mája 2017 – 25. júna 2017
Autor

Pozývame Vás na vernisáž výstavy 

Mária Balážová

Geo-Femina

ktorá sa uskutoční vo štvrtok 18. mája 2017 o 17.00 h. v Praetoriu na Nám. Š. Moysesa 25 v Banskej Bystrici.
Kurátorom výstavy je Roman Gajdoš. Výstava potrvá do 25. júna 2017.

 

Stredoslovenská galéria uvádza výstavu Márie Balážovej (1956), ktorá predstaví jej ojedinelý variant postgeometrickej maľby.

Už na niekoľkých predchádzajúcich výstavách ohlásila autorka v rámci postgeometrickej abstrakcie vstup do novej problematiky, ktorá dnes stále intenzívnejšie rámcuje jej dielo. V aktuálnej fáze tvorby u nej do popredia výraznejšie vstupuje feministická pozícia, ktorá síce bola v podprahovej rovine jej prác prítomná vždy, ale ako obsahová dominanta nastupovala postupne až v rámci posledných výstavných projektov Mária Balážová: Od poriadku k chaosu (Turčianska galéria Martin, 2014) a Mária Balážová: Mužské a ženské obrazy (Galéria umenia Ernesta Zmetáka, Nové Zámky, 2013). Ako prevládajúci motív sa kontext feminizmu ukázal pre Balážovú na poslednej samostatnej výstave, ktorá niesla názov Ženská geometria (Galérii Z, Bratislava, 2016), v rámci ktorej predstavoval jednoznačné priznanie sa k týmto témam.

Feministické teórie podrobili predstavu o abstrakcii ako majoritne mužskej sfére tvorby zdrvujúcej kritike, pričom novými výtvarnými formami zároveň preverovali aj hegemonickú legitimitu jej jazyka – maľbu. Preto je Balážovej prístup, používajúci  abstraktnú maľbu na tlmočenie feministických a rodovo podfarbených obsahov, špecifický. Kým v predchádzajúcej tvorbe hadia hlava odkazovala k ženskej symbolike nosnou figúrou, ktorej konfigurácie vždy nanovo definovali obrazové pole, od roku 2006 vstupuje do jej uvažovania nový prvok – muž, premietaný do plochy obrazu ako hadia hlava s dvoma štvorcami uprostred a tvoriaci vizuálny protipól k ženskému princípu. Nové tvaroslovie a prvky individuálnej mytológie napomáhajú k definovaniu vzťahového a proporčného balansu, kde je nadvláda muža ako dominantného ovládacieho prvku systematicky projektovaná do plochy obrazu.

Vo svojich najnovších prácach sa Balážová presúva od všeobecných feministicky intonovaných komentárov k osobným príbehom, ktoré v predchádzajúcej tvorbe prezentoval napríklad obraz Fátum (2000). Ide o osobnú mytológiu, kde semifiguratívne čítanie hadej hlavy a tela prestáva plniť univerzálnu funkciu akéhosi všeobecného vzorca a namiesto toho je nahradené silným stotožnením. Na pozadí jednoduchej konfigurácie vzniká vizuálny komentár, kde „ženské“ prestáva byť len jednoduchým protikladom k mužskému, ale stáva sa priestorom, v ktorom dochádza k formulovaniu úvah o vzťahoch, rodine, sebaidentitikácii, či striedaní generácií (Ženská geometria 1 – Mama, Ženská geometria 2 – Ja, Ženská geometria 3 – Dcéra). Navyše falická pozícia, ktorú v týchto troch plátnach telo a hlava hada nadobúdajú odkazuje k neľahkému postaveniu ženy vo falocentrickej spoločnosti. V diskurze umenia zas môžeme tento triptych čítať ako konfrontáciu so zipsami Barnetta Newmana.. Jeho naratívny aspekt projektovaný na osi minulosť – prítomnosť – budúcnosť, tak hovorí aj o postavení ženy – výtvarníčky v kontexte umeleckého (znova dominantne mužského) sveta. Balážovej tvorba sa však nespája s priamym radikalizmom, ktorý bol vlastný niektorým feministkám sedemdesiatych rokov. Dôležitejší je strach z násilia, moci a nadvlády, ktoré sa s týmito témami bytostne spájajú a v jednotlivých obrazoch sú projektované viac metaforicky ako priamočiaro, viac intímne ako inštitucionálne. V niektorých prípadoch dokonca nastupuje ironizovanie samotných feministických teórií (Hadia geometria 119 – Obraz feminizmu 2).  

Ide o pokus ponúknuť nový rozmer, akýsi otvorený priestor pre vlastné definovanie mužských a ženských vzťahov, ktoré podobne ako hadie telá v Balážovej maľbách môžu byť v nekonečných variantoch ohýbané, spájané a vykĺbené.

Výstava Geo-Femina v Stredoslovenskej galérii popisuje posun, ktorým prešla tvorba Márie Balážovej za posledných dvanásť rokov a spätne ju reinterpretuje optikou feministického uvažovania. Zahrnutie malých kresieb z roku 2006 do expozície je práve dôsledkom chápania feminizmu ako priestoru intímneho nazerania na svet.

                                                                                              Roman Gajdoš

Názov výstavy: Mária Balážová / Geo-Femina

Usporiadateľ: Stredoslovenská galéria
Vystavujúca autorka: Mária Balážová
Kurátor: Roman Gajdoš
Vernisáž: /štvrtok/ 18. máj 2017 o 17.00 h.
Miesto: Praetorium, Nám. Š. Moysesa 25, Banská Bystrica
Trvanie výstavy: 19. máj  – 25. jún 2017 

Vstup na vernisáž je voľný.

 

///////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////

Mária Balážová / Geo-Femina

At several previous exhibitions Mária Balážová has announced an introduction to a new issue within post geometric abstraction, which increasingly more intensively frames her work today. In the current stage of her production the feminist position becomes more pronounced and although it has always been present in the subliminal plane of her work, but as a content dominator has gradually started appearing only in the last exhibition projects Mária Balážová: From order to chaos (Turčianska gallery, Martin, 2014) And Mária Balážová: Male and Female Paintings (Art Gallery of Ernest Zmeták, Nové Zámky, 2013). The context of feminism became a prevalent theme for Balážová at her last solo exhibition entitled „Female Geometry“ (Gallery Z, Bratislava, 2016), in which she presented a clear acknowledgment of these themes.

Feminist theories have criticized the idea of abstraction as predominantly masculine sphere of production, while in the new forms of art they also examined the hegemonic legitimacy of its language – painting. Therefore, Balážová’s approach, using abstract painting to interpret feminist and gender influenced content, is very specific. While in the earlier work the snake’s head referred to the female symbol as a backbone figure whose configuration had always redefined the image field, since 2006 a new element enters into her thinking- a man projected into the surface of the painting as a snake’s head with two squares in the middle, creating a visual counterpart to the feminine principle. New morphology and elements of individual mythology help define a relationship and proportional balance where male dominance as the dominant control element is systematically projected into the painting area.

In her latest work Balážová moves from general feminist-intoned commentaries to personal stories, which in the previous work was presented, for example, by painting entitled Fate (2000). It is a personal mythology where the semi-figurative reading of the snake’s head and body ceases to fulfill the universal function of a general formula and instead is replaced by a strong identification. On the background of a simple configuration, a visual commentary emerges where the „female“ ceases to be just a simple counterpart to the male, but becomes a space in which thoughts about relationships, family, self-identification, or generational rotation are formulated (Female geometry 1- Mother, Female geometry 2- Me, Female geometry 3- Daughter). Moreover, the phallic position of the body and the head of the snake in these three canvases refer to woman’s uneasy position in the phallocentric society. In the discourse of art, we can read this triptych as Barnett Newman’s zipper confrontation. Its narrative aspect, projected on the axis the past – the present – the future, also speaks of the position of a woman – artist in the context of an artistic (again predominantly male) world. However, Balážová ‚s work is not associated with the direct radicalism that was inherent for some feminists of the 1970’s. More important is the fear of violence, power, and domination that are linked to these themes and are projected more metaphorically than directly, more intimately than institutionally. In some cases, even ironizing of the feminist theories themselves is taking place (Snake geometry 119 – Image of feminism 2).

It is an attempt to offer a new dimension, kind of an open space for her own definition of male and female relationships, which similar to snake bodies in Balážová’s paintings can be bent, joined and dislocated in infinite variations.
The Geo-Femina exhibition at the Central Slovakian Gallery describes the shift that Maria Balážová’s work has undergone over the last twelve years and reinterprets it with the optics of feminist reasoning. The incorporation of small drawings from 2006 into the exposition is the consequence of the understanding of feminism as an area of intimate view of the world.

Roman Gajdoš

 

Artist: Mária Balážová

Curator: Roman Gajdoš
Opening of the Exhibition: May 18, 2017 at 5 pm
Venue: Central Slovakian Gallery, Praetorium at Š. Moyses Sq. 25 in Banská Bystrica, Slovakia
The exhibition lasts from May 19, 2017 until June 25, 2017.

 

Tešíme sa na vašu návštevu!