Výstava je rozšírená o diela autorov: Blažej Baláž, Milan Bočkay, Ladislav Čarný, Pavlína Fichta Čierna, Rudolf Fila, Julián Filo, Mária Filová, Ľudovít Fulla, Jozef Jankovič, Alojz Klimo, Martin Kochan, Vladimír Kordoš, Milan Laluha, Marián Mudroch, Peter Rónai, Peter Rónai jr., Rudolf Sikora
Viera Dubačová prednesie počas vernisáže poéziu Zuzany Szatmáry.
Výstavný projekt renomovanej umelkyne Veroniky Rónaiovej má rozšírený záber retrospektívnej výstavy jej zhruba 40 ročnej tvorby o kontextuálne doplnenie a konfrontáciu vybraných diel ďalších umelcov – viacerých významných osobností slovenskej výtvarnej scény so širším generačným zastúpením a rôznymi umeleckými prístupmi (ich práce sa pohybujú v rôznych médiách od maľby, kresby, fotografie, sochy, objektu, videa, až po multimediálne inštalácie).
Veronika Rónaiová je predovšetkým známa ako jedna z najvýraznejších maliarok, ktorá dlhodobo kontinuálne rozvíja tzv. realistickú metódu zobrazovania. Zásadné stratégie Rónaiovej umeleckého programu sú interpretácia, reinterpretácia, citácia a apropriácia, ktoré postupne viac využíva na systematické analyzovanie vlastnej tvorby a sociálnych reflexií. V aktuálnej výstavnej inštalácii kontextuálne pracuje s konfrontovanými dielami väčšinou blízkych umelcov, na ktoré nejakým spôsobom reagovala, podnietili alebo ovplyvnili jej tvorbu, prípadne dopovedajú o jej umeleckých záujmoch a zázemí. Týmto spôsobom prezentuje a interpretuje svoju tvorbu cez iný, nový pohľad a to prostredníctvom inšpiračných zdrojov, väzieb a vzťahov, ktoré ukotvujú a prepájajú jej dielo vo viacvrstvovej štruktúre – v tu vymedzenom zázemí umeleckého sveta. Konfrontované práce umelcov sa zároveň stávajú súčasťou celku inštalácie jej tvorby akoby si ich osvojovala, privlastňovala, keďže im tak (pri)dáva novú platnosť a rozmer vo vzťahu k jej umeniu. Stávajú sa tu akýmsi kľúčom – nástrojom čítania, ktorým ďalej rozvíja analyzovanie a zhodnocovanie vlastnej tvorby, sebareflexiu „vnímania svojich limitov…“.
Autorka v posledných rokoch v rámci napredovania svojho umeleckého programu zaujala iniciovaním a koncepciami výstavných aktivít. Už vo výstavnej sérii Sociálne sondy (1, 2, 3) koncipuje prezentácie subjektívne zostavených okruhov autorov a ich príspevkov na základe jej sociálnych reflexií a zázemí v prostredí sveta umenia, práce a rodiny. V týchto väzbách vedie akési dialógy z pozície autorky – umelkyne – kolegyne – ženy. V centre jej záujmu stojí problematika súčasného autora, autorstva, kontextov tvorby a umeleckej prevádzky.
Aktuálny výstavný projekt „vnímať svoje limity…“ je v tomto smere jej premysleným počinom, v ktorom zoskupuje predošlé sondy a reflexie, ktoré sa dostávajú do širšej štruktúry jej sebareflexie a akéhosi sebavymedzenia.
Projekt podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.
The exhibition project of renowned artist Veronika Rónaiová is an extended retrospective exhibition covering roughly 40 years of creative production, brought into contextual complement and confrontation with the selected works of other artists – several important personalities of the Slovak art scene with a broad generational representation and various artistic approaches (their work includes various media from painting, drawings, sculptures, objects, videos, to multimedia installations).
Veronika Rónaiová is primarily known as one of the most outstanding painters, who continuously develops her realist approach. The fundamental strategy of Rónaiová´s artistic approach is made up of interpretation, reinterpretation, quotation and appropriation, which are increasingly used to systematically analyze their own production and social reflections. In the current exhibition installation works contextually confront the work of close artists, who have somehow responded to, been inspired by or influenced by her work, or as a response to her artistic interests and background. In this way, her work is presented and interpreted through the eyes of another, providing a new look through the sources of inspiration, links and relationships that anchor and link the work in a multifaceted structure – here in the limited arena of the art world. The confrontation of the work of the artists at the same time has become part of the whole installation of her work, appearing in judgment on them, taking ownership, since they both provide a new validity and give new dimension to the art. They become a kind of key here – an instrument of reading, which further develops the analysis and appreciation of their own production, self-reflection and ‚perception of their limits … „.
The artist in recent years has focused on initiating and planning exhibition activities. The exhibition series Social Probes (1, 2, 3) has already dealt with the subjective presentation of an assembled group of artists and their contributions on the basis of their social background and reflections on the world of art, work and family. In these binding results a sort of dialogue emerges from the position of the author – artist – colleagues – women. At the heart of the issue is the problem of the contemporary artist, creation, contexts of creation and artistic operation. The current exhibition project „Know your limits …“ is in this respect a sophisticated achievement, which brings together previous probes and reflections, which are brought into a wider structure of self-reflection and self-definition.