AKO NA UMENIE…2

AKO NA UMENIE…2

Stredoslovenská galéria aj týchto pre nás neobvyklých časoch “bez návštevníkov” usilovne pracuje a pripravuje rôzne tvorivé aktivity pre všetky vekové skupiny. Pravidelne pripravujeme cyklus zábavných aktivít pre tých najmenších Tvorivo so Špuntami  a väčšie deti Tvorivo s galériou, ktoré ponúkajú zábavné tvorivé zadania na doma. 

Radi by sme pripravili aj niekoľko zaujímavostí (nie len) o dielach z našej aktuálnej výstavy Ako na umenie…2 /príroda a krajina/, s ktorými si môže vyplniť voľný čas s umením aj dospelý divák. 

Ako prvé sme sa rozhodli práve dnes na “Deň Zeme” predstaviť autora  Rudolfa Sikoru jedného z najvýznamnejších slovenských umelcov od 2. polovice 20. storočia a jeho dielo Výkričník VI.

Dielo, ktoré bolo tiež realizované v monumentálnej podobe pozostáva zo zemegule a vesmíru, ktoré spoločne vytvárajú spomínané interpunkčné znamienko označujúce výzvu. Samotné znamienko v tomto prípade dopĺňa výrok nositeľa Nobelovej ceny Jacqua L. Monoda, napísaný Sikorovi vlastnou typografiou. Séria Sikorových Výkričníkov pochádzajúcich zo 70-tych rokoch 20. storočia sa tak stáva kritickou reakciou na absenciu našej zodpovednosti za životné prostredie a svojou výpoveďou a aktuálnosťou i v dnešnej dobe nadobúda nadčasový rozmer.

Viac si vypočujte v krátkom videu, kde Vám kurátorka a pedagogička Martina Martincová porozpráva viac. 
 

Dielo uvidíte detailnejšie tiež na portáli Web umenia

_____

LADISLAV ČEMICKÝ: MARINO MORE

Každé výnimočné dielo v sebe nesie DNA autora, ktorý ho vytvoril a to nielen vďaka zručnosti, ale tiež vyzretej umeleckej osobnosti a citlivému vnímaniu vecí i javov okolo nás.

Tentokrát by sme Vám radi predstavili v rámci našej výstavy Ako na umenie…2 /príroda a krajina/ ďalšie zaujímavé dielo s názvom Marino more I., pochádzajúce od významného slovenského maliara a vysokoškolského pedagóga Ladislava Čemického (1909 – 2000). Reálne prostredie namaľované technikou akvarelu, ktorú autor bravúrne ovládal, mu umožnila zachytiť prírodnú scenériu za pomoci jemných farebných odtieňov a súčasne akoby zahaliť do mäkkého priehľadného závoja či oparu.

Čemického akvarely sa vyznačujú veľmi citlivým, nežným, zamatovým a až lyrickým stvárnením. Tlmočil nielen videné, ale i pocitové, t.j. náladu krajiny, v ktorej neustále hľadal nekonečnú slobodu a harmóniu. Pozývame Vás na chvíľu, v tomto pre mnohých náročnom období, zdieľať práve cez umenie tento pocit vnútorného pokoja a pohody.

Viac o autorovi a akvareli Marino more I. si vypočujte v krátkom videu kurátorky a galerijnej pedagogičky Martiny Martincovej.

Dielo Marino more I. si môžete pozrieť tiež na portáli Web umenia.

_____

OREST DUBAY: KRAJINA

Plochá čiara na obrazovej ploche náhle získava pohyb, vnútornú vibráciu, pričom súčasne dosahuje jasný smer a ukotvenie.

I takto by sa dala jednou vetou charakterizovať časť grafickej tvorby popredného slovenského výtvarného umelca, významného predstaviteľa povojnovej grafiky Oresta Dubaya (1919-2005). Na výtvarnej scéne pôsobil autor od 40-tych rokov minulého storočia. Zanechal po sebe množstvo linorezov, kresieb, leptov, zaoberal sa tiež technikami olejomaľby a akvarelu.

Dubayove dielo pod názvom Krajina (1971), ktoré je aktuálne súčasťou našej výstavy Ako na umenie…2 /príroda a krajina/, vzniklo grafickou technikou linorytu. Námet je vyskladaný z dynamických línií a farebných plôch odstupňovaných v troch odtieňoch modrej. Vďaka modrej farebnej škále môže u niekoho stvárnený námet sprvu evokovať rozvírenú morskú hladinu, u iného zasa rozrastajúce sa pohorie. Ide o akúsi optickú tvarovú dvojpólovosť, pričom si tu zrazu uvedomíme príbuznosť znakov, foriem v prírode a krajine, ktorá nás obklopuje a sme jej súčasťou.

Viac o autorovi a grafike Krajina si vypočujte v krátkom videu kurátorky a galerijnej pedagogičky Martiny Martincovej.

Dielo Krajina si môžete detailnejšie pozrieť tiež na portáli Web umenia

 

ANTON ČIERNY: SHENGENSKÝ PRACH

„Európska únia vytvára priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti medzi členskými štátmi. Jedným zo základných princípov jej spoločnej politiky v oblasti azylu, prisťahovalectva a kontroly vonkajších hraníc je solidarita a spravodlivosť nielen voči štátnym príslušníkom tretích krajín, ale aj k osobám bez štátnej príslušnosti…“ (MV SR). 

Dňom 21. decembra 2007 sa úsek štátnej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou stal vonkajšou pozemnou hranicou schengenského priestoru. Autor v diele Shengenský prach poukazuje na problematiku sprísnenia hraničného režimu po vstupe Slovenska do shengenského priestoru a tým priamy, reálny dopad na pohraničné regióny a obyvateľov žijúcich v tejto oblasti, prevažne Rusínov. 1 006 mien obyvateľov obce Stužycyja, zapísaných v riadkoch vo forme ukrajinskej cyriliky, predstavujú nielen mená, ale i skutočné osoby s konkrétnymi ľudskými osudmi.

Autorský projekt Shengenský prach pozostáva tiež z videoperformancie, kedy sa Čierny pohybuje na ukrajinsko-slovenskej štátnej hranici, smerom k ukrajinskej obci Stužycyja a súčasne vyhlasuje v pravidelných intervaloch cez megafón všetkých 1006 mien jej obyvateľov. Dielo je „symbolickým aktom proti politike marginalizácie menšín, v tomto prípade Rusínov, ktorá nie je schopná začleniť ich práva do globálnych politických riešení…“

Anton Čierny pôsobí na výtvarnej scéne od začiatku 90. rokov minulého storočia. Vo svojej tvorbe orientovanej na oblasť sochárstva a intermédií sa venuje aktuálnym spoločenským problémom vzťahujúcimi sa ku konkrétnemu miestu, času, udalosti, ako i témam intímnych osobných vzťahov. Autor aktuálne pôsobí ako vedúci Katedry intermédií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.

Viac o autorovi a diele Shengenský prach si vypočujte v krátkom videu kurátorky a galerijnej pedagogičky Martiny Martincovej.

 

____