Tisícosemstoštyridsaťosem je rokom prvého Slovenského povstania, Marx a
Engels vtedy publikovali Manifest komunistickej strany… Alain Badiou hovorí o
vývoji dnešného globalizovaného kapitalizmu ako o regresii a prirovnáva ho k
normám éry liberalizmu polovice 19. storočia (neobmedzená moc finančnej a
imperiálnej oligarchie a parlamentná vláda, ako „vykonávateľ vôle kapitálu“).
Spontánna výstavná intervencia vo foyer Stredoslovenskej galérie reaguje na
spoločenskú situáciu nedávnych týždňov. Na rastúcu nespokojnosť ľudí v
spoločnosti, ktorá pred 24 rokmi povstala proti skorumpovanému socialistickému
štátu, ale nemala žiadnu skutočnú víziu a tak len ustanovila prebratý model
kapitálovo–parlamentného konsenzu, kde štátny aparát zaštíťuje oligarchiu
a posväcuje všeobecnú privatizáciu verejného. Na nihilistické nálady ľudí bez
budúcnosti v sprivatizovanom prostredí sa v poslednom období napojili ešte
konzervatívnejšie nacionalistické a klerické kruhy propagujúce archaickú
stredovekú agendu a xenofóbiu. Samozrejme, opäť neprinášajú žiadnu Novú Ideu.
Cieľom malej výstavnej
intervencie 1848 je dať cez konkrétne diela do prehľadnej súvislosti ľahko
zjednodušované vzťahy, týkajúce sa spoločnosti, od ktorej žiadame, aby bola
solidárnym a rovnostárskym spoločenstvom. Na prechádzke po Budapešti vedie A.
Cséfalvay rozhovor s dinosaurom a vedeckofantastickým filmovým štýlom podáva
antidarwinistické rozprávanie o mýte národného štátu (Compsognation, 2013). – koncept národného štátu Súčasťou 1848 je inštalácia ako pevnosť, mesto i barikáda, s projekciami
dokumentárneho materiálu z demonštrácií malého (tzv. petty) fašizmu z českého,
slovenského a poľského prostredia z archívov T. Rafu z posledných rokov (Nový nacionalizmus v srdci Európy,
2009-2013). – nacionalizmus Rómovia žijúci v getách, či bezdomovci, ktorí nie sú
zviazaní s hodnotou vlastníctva pre mnohých nemajú politický a spoločenský
význam. Punková videopoézia o neprispôsobivých od E. Sikoru (Bezdomovcom, 2006) paroduje i klišé
sociálneho umenia, a presne naopak komunitný projekt T. Rafu dokumentuje
privlastnenie/pomaľovanie niekoľkých segregačných múrov na východe Slovenska,
oddeľujúcich rómske getá od nerómskych sídlisk (Športové múry, 2011-2013). – zaobchádzanie so sociálne najslabšími
Bájka E. Sikoru o zajačikovi a psovi, prednesená ako liturgická pieseň (Dobrý skutok pre zvieratá, 2006)
pojednáva o zdanlivej starostlivosti obmedzovaním a kontrolou. – manipulovanie
strednou vrstvou A .M. Chisa & L. Tkáčová vo svojej performancii so sochou ako
pozdvihnutou päsťou oceľového vzhľadu načrtávajú symbolický zápas s nafukovacou
rukou zovretou do päste, s univerzálnym symbolom vzdoru a požadovania zmeny.
Témou je hľadanie možnosti oslobodenia protestu od jeho vlastnej reprezentácie,
sprofanovaného obrazu … novej predstavy revolúcie. (Skús znova. Zlyhaj znova. Zlyhaj lepšie / Try again. Fail again. Fail
better, 2011). – protest
Nástenka s aktuálnymi filozofickými, politickými a sociologickými textami o
chudobe je určená na čítanie a šírenie pre divákov. – chudoba
Prehliadka je schematickou
úvahou o spoločnosti, v ktorej nie tí najchudobnejší (a ich 65 Eur mesačne) sú
zodpovední za „pracujúcu chudobu“, ale ziskuchtivá vládnuca skupina a
rozhodujúca orientácia spoločnosti na zisk. – nová idea
Koncept odkazuje k textu Alaina Badiou, The Rebirth of History: Times of
Riots and Uprisings, 2012.