Blažej Baláž / ghOstwriter

Blažej Baláž (1958) predstaví výber z viacerých cyklov konceptuálnych textov - Treptomachie, Travestie, Alphabet, Umenie po poézii z rokov 1990 – 2018 z oblasti politického umenia so širším presahom k identite, historicite či environmentálnym výzvam. Udalosti postkomunistickej éry, variácie politického napätia, ktoré modelovali vzťahy medzi východom a západom, či nástup transformovanej inštitucionálnej moci, ktorú na Slovensko priniesol prelom rokov 1989 a 1990, súvisia úzko s jeho potrebou kriticky vyjadriť osobný a občiansky postoj rôznymi umeleckými formami. Balážova tvorba je už tri desaťročia naviazaná na neo- a post-konceptuálne tendencie využívajúce text ako hlavné vyjadrovacie médium, ktoré slúži ku kritike inštitucionálneho, politického, ekonomického sveta v priestore budenovskej spoločnosti bez nádeje.
25. apríla 2018 – 17. júna 2018
Vernisáž výstavy 24.04.2018 o 17:00
Autor Kurátor
Roman Gajdoš

Výstavný projekt s názvom ghOstwriter je pokusom o vytvorenie retrospektívneho pohľadu na viaceré cykly konceptuálnych textov trnavského výtvarníka Blažeja Baláža. Jeho tvorba je známa radikálnou angažovanosťou a politickou aktivitou, ktoré za posledné roky vytvorili fúziu s jeho umeleckou činnosťou a dnes tvoria nerozoznateľnú súčasť jeho života. Blažej Baláž je revolucionárom, ale jeho revolúcia zároveň prepája súvislosti medzi dejinnými príbehmi a subjektívnou formou prežívania. Osobný príbeh na pozadí politických zmien je doplnením historických udalostí, ktoré prestávajú byť nezaujatým komentárom, ale stávajú sa zainteresovaným prežívaním.

Hoci sa jeho posledné výstavné projekty venovali performatívnym pozíciam (Keď sa aktivizmus stáva umením, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica, 2015; Private / Public, Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch, 2015), paralelne sa Balážova tvorba naďalej odohráva na poli textu, ktorý sa stal autorovým dominantným spôsobom vyjadrovania už od začiatku 90. rokov.

V súčasnosti Baláž do značnej miery rezignoval na klasický typ závesného obrazu a podkladom pre jeho komentáre a spoločenské postrehy sa stávajú kartónové krabice. Tie sú metaforou večne dobiehajúcej časti Európy, ktorá so svojím postkomunistickým osudom bude možno už navždy pre „západný svet“ len baliareň pre komodity určené na vývoz. Východ tak nesie svoju postkomunistickú značku viažucu sa na image zaostalosti a potreby doháňania. Baláž nekompromisne svojimi dielami hodnotí vzťah východu a západu ako nemožnosť získania rovnováhy. Toto stanovisko je podporované využitím zamastenia, podkladovej impregnácie, ktorá okrem svojich metaforicky i doslovne konzervačných účinkov (fixovanie traumy) odkazuje aj k umeleckým aktivitám Josepha Beuysa. Balážove texty sa tak ako memento nestability a jednorázového použitia ocitajú na kartóne z rozobratých použitých krabíc. Iné texty sa ocitajú na listových obálkach, oficiálnych oznámeniach, reklamných a politických letákoch, bankových výpisoch, pozvánkach na výstavy a pod. Mnohé z nich evokujú transparenty, ktoré vznikajú na lacnom, nezaujímavom, aktuálne dostupnom materiáli, pretože ich posolstvo je dôležitejšie ako akákoľvek vizuálna forma. Ich úlohou na takomto pozadí však nie je prekryť podkladovú informáciu, ale vytvoriť nový typ komunikácie a vzájomného dopovedávania.

Termín ghostwriter sa používa na označenie profesionálneho spisovateľa, ktorého texty sa pripíšu celebrite alebo politikovi, ktorý si ho najal. Balážove výpovede hovoria o stave spoločnosti, kde sa inštitucionálna moc po roku 1989 transformovala vo veľké sklamanie. Otázkou ostáva, kto si objednal takéto výpovede.

Roman Gajdoš

 

 

Realizované s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.