Výstava „Niťokresba“ predstavuje tvorbu mladej autorky
Vlasty Žákovej (1981) v súbornejšom prehľade od roku 2005 po súčasnosť. Absolventka
Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach (Ateliér grafiky
a experimentálnej tvorby pod vedením prof. R.Sikoru a Z.Prokopa) výraznejšie
zaujala na mladej výtvarnej scéne vyprofilovaním osobitého programu poznačeného
predchádzajúcim školením v odbore návrhárstva a modelárstva odevov
(Stredná priemyselná škola odevná vo Svidníku). Invenčne v ňom rozvíja uplatnenie postupov
a ďalšieho rozširovania možností práce s textilom, technikou strojového
šitia a ručného vyšívania v presahu voľnej obrazovej tvorby a aktuálnejšie
aj v posune do média sochy. V intermediálnom rozhraní prispôsobuje tradične
dekoratívno-úžitkové techniky vizuálnemu výrazu súčasných trendov reflektovaných
v kresbe, maľbe či grafike.
Prirovnávanie autorkinho rukopisu k „niťokresbe“ poukazuje
na jej kultivovaný spôsob narábania
s technikou vyšívania a šitia ako alternatívnym vyjadrovacím
prostriedkom média kresby, a to v
schopnosti postihnúť jej tvárnosť – rôzny charakter a intenzitu „ťahu“ línie s
prechodmi od uvoľnenej skicovitosti až k zautomatizovaniu. Nezostáva len
pri povrchovej intervencii hravej výšivky a tkaniny do obrazového priestoru/plochy. Niťovitým
„vykresľovaním“ vo vrstvení farebných stôp
a plôch zvláda problematiku modelácie, čo súčasne podporuje aj jej rozvinutejší
cit pre narábanie a kombinovanie rozličných druhov nití a textílií.
Zdá sa, že v tomto zmysle možno chápať tiež jej bezproblémovejší posun do
roviny textilnej plastiky.
V profile zhruba 5-ročnej intenzívnejšej tvorby
autorky nachádzame série abstrahovaných deštruktívnych „krajín“ a náladových
kompozícií, pohrávanie sa s integráciou fragmentov figúr až komplikovanejšie
rozmerné mnohofigurálne scény.
Žáková tematicky reflektuje dnešný lifestyle mladej generácie
s akcentom na jej (ne)končiaci nočný entertainment.
Využíva pritom predlohy fotografií vyselektovaných zo sociálnych internetových
sietí, nepriamo odkazujúc na ich funkciu – zverejňovať,
zdieľať, prezentovať. V citáciách (ne)prežitých záznamov spomienok na
neviazané párty sonduje emocionálne
a psychické pochody a vypätia aktérov. Ich afektované až agresívne
pózy a gestá podčiarkuje expresívne podanie „niťokresby“ s využitím
materiálových kontrastov a farebných akcentov. V aktuálnejšej tvorbe
textilných plastík akoby „zhmotňovala“ after
vzrušujúceho party life. Tieto práce
dopovedajú o jeho následkoch, dezilúzii a vyčerpanosti. V subjektívne líčených
scénach zostávajú viac v centre autorkinej pozornosti ženské aktérky. Jej
tvorba sa tak súčasne dotýka aj gendrovej problematiky.