Prvý človek bol umelec / PUB ART

Stredoslovenská galéria Vás srdečne pozýva na vernisáž výstav Prvý človek bol umelec a PUB ART. Otvorenie oboch výstav sa uskutoční 11. decembra 2014 o 17.00 hod. Vystavujúci PRVÝ ČLOVEK BOL UMELEC: Anetta Mona Chiça, Miroslav Csölle, Matej Gavula, Jana Kapelová, Martin Kochan, Svätopluk Mikyta, Michal Moravčík, Milan Tittel, Lucia Tkáčová, Erik Sikora, Jaro Varga  Vystavujúci […]
11. decembra 2014 – 8. marca 2015
Autor Kurátor
Mira Keratová

Stredoslovenská galéria Vás srdečne pozýva na vernisáž výstav Prvý človek bol umelec a PUB ART. Otvorenie oboch výstav sa uskutoční 11. decembra 2014 o 17.00 hod.

Vystavujúci PRVÝ ČLOVEK BOL UMELEC: Anetta Mona Chiça, Miroslav Csölle, Matej Gavula, Jana Kapelová, Martin Kochan, Svätopluk Mikyta, Michal Moravčík, Milan Tittel, Lucia Tkáčová, Erik Sikora, Jaro Varga

 Vystavujúci PUB ART: Cyril Blažo, Martin Kochan

 

‘‘Pub Art’ je premiérovým uvedením série kresieb Cyrila Blaža a Martina Kochana, ktoré vytvorili v posledných dvoch rokoch ako spoločné voľné kresby a prekresby tlačí z publikácií tematicky zameraných na poľovníctvo, safari, kulturistiku, či kultúru Slovenska, výročné publikácie inštitúcií a ďalších. Podľa názvu v parodickom znení, pub artové kresby vznikali v pohostinstvách a výčapoch, zvlášť v Trnave, kde Kochan, ktorý je bývalým Blažovým žiakom žije a Blažo tu pôsobí ako pedagóg na Pedagogickej fakulte TU. Kresby vznikali ako spontánne intervencie do existujúcich rámcov reprodukcií, či vzájomným reťazovým dokresľovaním. 

‘Prvý človek bol umelec’ je výstava a rezidenčný program, v rámci ktorého sa v roku 2014 niekoľko umelcov a umeleckých skupín zúčastnilo rezidenčných pobytov v Stredoslovenskej galérii a vytvorili nové, často miestošpecifické diela prezentované na výstave. Motiváciou pre tento projekt – v meste s takmer neexistujúcou umeleckou scénou, je vytvorenie solidárnej scény, ktorá môže vyprodukovať inšpirujúci diskurz pre miestne prostredie. Názov voľne odkazuje k rovnomennému textu abstraktného maliara Barnetta Newmana (1947), v ktorom formuluje názor, že estetický čin predchádza sociálnemu konaniu.

     Aktivity Jany Kapelovej, ktorá strávila v Stredoslovenskej galérii týždenný pobyt so svojim otcom, sú rekonštruované v mape s legendou. S otcom sa tu spoločne venovali drobným opravám budovy a úpravám detailov vo výstavných priestoroch. Ich vzájomná spolupráca v rámci “kutilstva” okolo ich rodinného domu je pre nich už dlhodobo jedinou komunikačnou bázou. Autorka preto využila pozvanie na rezidenciu k znovupoznaniu sa so svojím otcom a nadviazaniu nového vzťahu s ním. V ďalšom pláne sa potom práca zaraďuje i do kontextu inštitucionálnej kritiky.

     Svätopluk Mikyta v rámci svojho umeleckého programu zdieľajúceho princípy ideológie nulového odpadu (zero waste) vytvoril sériu datovaných autorských miniknižiek vo formáte tzv. flip book. Animáciou nájdených ústrižkov päťdesiat rokov starých vstupeniek z miestneho obehu, pôvodom z dnes už neexistujúceho banskobystrického kina Hviezda, vznikli znova živé, pohyblivé obrazy s variovanými textovými motívmi o biblickej príhode z raja. Použité typografické pečiatky, pečiatkové farby, či pečiatkové podušky, ktoré použil pre intervencie do existujúcej grafickej úpravy nájdenej sady lístkov, pochádzajú všetky z miestnych zdrojov.

     ‘Na miestnej úrovni /výňatky z archívu/’ Michala Moravčíka vychádza z výskumu miestnych udalostí novembrovej revolúcie 1989 a svedectiev jej aktérov a lokálnych lídrov. V aktuálnej pracovnej verzii je archív, zozbieraný autorom, podaný ako rozhlasová hra, kde história udalostí je poňatá cez fragmenty výpovedí a konkrétne citácie v dĺžke trvania vinylovej LP platne, akou je napríklad reprezentačná edícia ‘17. November 1989 – Nežná revolúcia / Dokumenty, ktoré hovoria’ z roku 1990. Oproti tejto, v autorskej verzii sa rozpráva o okolnostiach 1989 mimo centra a prečo revolúcia bola, či nebola radikálnou zmenou. 

    Martin Kochan, v súlade so svojim záujmom o realizácie vo verejnom priestranstve prezentuje návrh monumentálnej sochy. Vo svojich úvahách vychádzal z idey prevráteného reliéfu masy ľudí, ktorý má formálnu súvislosť s inverznými pohybmi v krajine (viď. prevrátenie tvaru krajiny, kedy sa pôvodne vyššie položené miesta v dôsledku zvetrávania znížia a nižšie položené sa zanesú), alebo podľa voľných asociácií i s archeologických rekonštrukcií prostriedkov na stavbu pyramíd, kde sa na dvíhanie monolitov do výšky používali hlinené rampy. Kochanova kompozícia predstavuje nehierarchizované, resp. deštrukturované masy a ich zahrnutie do politického života a sociálnu mobilizáciu.

     Erik Sikora, ktorý v duchu súčasnej  klipovej kultúry pracuje najmä s videom, ktoré komponuje s epickou zvukovou poéziou, predstavuje svoju videoesej, príbeh, resp. protestsong o miestnom kopci Urpín a vrchu Chopok. Jeho práce sú záznamami živých akcií na hranici nonsensu a poetického symbolizmu. Zaujíma ho banálnosť a jej imaginatívny potenciál. Inštitucionálna, environmentálna, či spoločenská kritika je tu postavená na konfrontáciách sprostredkovanej reality s tou bezprostredne zažívanou. Obraz krivého zrkadla komentuje svojim kvázi diletantským štýlom a z tejto povznesenej amatérskej pozície vytvára maximy v podobe vtipných subverzívnych úvah a prekvapivých životných pravidiel.

     Anetta Mona Chiça a Lucia Tkáčová sa voľne inšpirovali muzeálnym exponátom z Múzea Slovenského národného povstania, ktorý je zapožičaný na výstavu. Je to spodná bielizeň A. Markuša, ktorý na ňu v kódoch počas ilavského väzenia v roku 1939 vyšil svoj denník a osnovu svojho románu ‘Strýko’. ‘Plášť neviditeľnosti’, ktorý v tejto súvislosti vytvorili je kabát s ručnými výšivkami na vnútornej podšívke. Vizuálne kombinuje autorské nášivky  v punkovej estetike s typickým biznismenským labelom Hugo Boss, ktorý majiteľa robí navonok nerozoznateľným od privilegovanej vrstvy, či poslušnej masy. Ručne vyšívané subverzívne tagy skryté vo vnútri kabáta však tematizujú neviditeľnosť a vychádzajú z myšlienky, že neviditeľnosť je najefektívnejšia forma protestu, pretože je natoľko subtílna a nečakaná, že uniká kontrole.

     ‘Mestský denník’ Jara Vargu je zbierka titulných strán kníh o meste, spontánnych kresieb  a poznámok v haiku rytme z posledných dvoch rokov, ktoré Varga vytvoril na svojich cestách v Berlíne, Soule a New Yorku. Archív dopĺňa frotážová kresba ich usporiadania podľa autorových osobných spomienok, ktoré je v rámci aktuálnej inštalácie nanovo štrukturované z ohľadom na miestošpecifické súvislosti. Hoci sa cestopis autorskej knihy a zároveň mapy vzťahuje k špecifickej lokalite, svojim obsahom je univerzálny, pretože zápisy nemajú linárny charakter, jednotlivé mestá sa prelínajú.  

     Miroslav Csölle, Matej Gavula a Milan Tittel vytvorili sériu autorských videoperformancií  v prostredí monumentálnej architektúry banskobystrického Pamätníka SNP. Performatívny spôsob, populárne používaný napr. na oživovanie historických udalostí (tzv. reenactments) je ich systematicky používanou metódou narábania s témou historického monumentu a reliktov socialistickej minulosti. Ich minimalistické akcie a intervencie v mestskom priestore majú efemérnu povahu prechodnosti, pominuteľnosti a odkazujú k umeniu 70. rokov. V kontexte prúdu tzv. nenápadných tendencií, známych najmä z českého prostredia, používajú performatívny spôsob na rekontextualizáciu nájdených, často už archaických artefaktov v súčasnom svete.

 

Projekt podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Zriaďovateľom Stredoslovenskej galérie je Banskobystrický samosprávny kraj.