Pre Juraja Tomana môže byť ateliérom opustená továreň, mestský verejný priestor alebo privátne miestnosti, ktoré slúžia nielen na maliarsku tvorbu, ale aj na kreatívne stretnutia blízkych umelcových priateľov. Centrom pozornosti výstavy Studio games je práve „umelecký ateliér“ a proces „mystifikačnej hry“, ktorú v ňom Juraj Toman zinscenoval predovšetkým samotnou maľbou.
Predstavené kolekcie obrazov z interiéru umelcovho ateliéru ponúkajú zvláštny exkurz do kultúrnej histórie maliarskych žánrov – autoportrétu, portrétu či zátišia. Vynárajú sa z krajín starších malieb, ktoré autor pretvára na nové obrazy s motívom ateliéru. Postupuje tak, že vybranú plochu staršieho obrazu premaľuje na obraz v obraze, pripojí figúru a zvláštne predmety. Neustálym vrstvením a prekrývaním iluzívneho sveta maľby vytvára komplikovanú priestorovú fikciu, ktorou testuje pozornosť diváka. Metódy, ktoré umelec rozvinul v sérii vystavených obrazov a v prezentovaných filmoch, majú charakter absurdne režírovanej hry. Parodujú naše predstavy o umeleckých ateliéroch ako zvláštnych miestach určených k tvorbe „renesančných géniov“. Charakterizuje ich irónia a sebairónia, s ktorou maliar pristupuje aj k vytvoreniu vlastného autoportrétu, na ktorom groteskne zobrazuje sám seba v pozícii „majstra pracujúceho na veľkom plátne“ s bezpečnostnou prilbou na hlave.
Jednotlivé maľby ďalej komentuje predmetnými rekvizitami, ktoré sa ako obľúbený prvok, často v podobe modrej prilby, oranžového telefónu či figuríny, zjavujú v ploche obrazu. Objavujú sa systematicky ako podivný retrosymbol či atribút provokujúci svojou surreálne zvýznamnenou prítomnosťou. Absurdne záhadná línia určuje aj atmosféru prezentovaných filmov, v ktorých umelec účinkuje spoločne so svojimi priateľmi. Dej filmov sa odohráva v kulisách postindustriálnej reality opustených fabrík. Hyperbolizované napätie sprievodnej hudby a komicky exponovaný dramatický strih sekvencií paroduje žánrové postupy filmovej detektívky, thrilleru či hororu. Viacúrovňové členenie priestoru, spoločne s asociatívnym myslením umelca vstupuje do plochy výslednej maľby alebo filmového príbehu. Určuje podobu námetov malieb a filmov, ktoré sú vrstvené nelineárne a pracujú s načasovaním vlastnej melancholicko-ironickej obrazotvornosti umelca, ktorá sa odohráva viac v priestoroch jeho pamäti ako v priamočiarej skutočnosti.
Juraj Toman (Trenčín, 1985) absolvoval štúdium maľby na VŠVU v Bratislave v ateliéri doc. K. Kosziby, doktorandskú prácu obhájil na Akadémii umení v Banskej Bystrici pod vedením prof. Ľ. Hološku. Od roku 2014 pôsobí ako odborný asistent na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy na UKF v Nitre. Svoju maliarsku tvorbu pravidelne prezentuje na kolektívnych a samostatných výstavách na Slovensku a v Európe. Žije a tvorí v Trenčíne.
Realizované s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.