Výstava Pohľad je komplexným pohľadom na doterajšiu tvorbu Michaely Rázusovej Nociarovej (*1976). Od čias štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, teda už pätnásť rokov, fascinuje autorku odraz a obraz, svetlo a tieň, vodná hladina a skutočnosť pod ňou i nad ňou, podobnosť a odlišnosti. Povrch obrazu i jeho hĺbka.
Aktuálny výber diel mapuje vývoj výtvarnej témy. Prirodzene sa v ňom odráža aj osobná história výtvarníčky. Autorka predovšetkým komunikuje (vizuálne, ale vždy aj slovne a telesne) so sebou, so živlom a s okolím. Zachytáva stopy nezameniteľnej, len jej vlastnej reality. Spôsob komunikácie sa mení aj v závislosti od vonkajších okolností. Počas pobytu v ateliéri voľnej tvorby prof. Daniela Fischera vznikali konceptuálne projekty v spolupráci s Máriou Čorejovou, výsledkom ktorých sú videozáznamy akcií a maľby. Nasledovala téma Vodná hladina a doktorandské štúdium u prof. Jána Bergera. Hladina je pre autorku hranicou medzi dvoma svetmi / dvoma podobami. Je obojstranným zrkadlom, ktoré deformuje podobu objektu, no možno práve tým ukazuje jeho pravú tvár. Opäť je tu spolupráca s okolím, s postavami, ktoré stoja modelom pri podvodnom fotografovaní, ale i so samotným živlom vody, ktorému možno prisúdiť spoluautorstvo. Vizuálnym výstupom sú kresby, fotografie a olejomaľby, nanášané trpezlivo, takmer „po kvapkách“, v priesvitných lazúrnych vrstvách. Svetlo a tieň, lepšie povedané záblesky slnka na hladine a temnota v hĺbkach pod ňou.
S narodením dieťaťa sa námety prežiarujú a presvetľujú, farebnosť oživuje, formát zmenšuje. Hravé obdobie však zákonite vystriedal hlboký ponor do seba a do maľby a vyústil do veľkorozmerných plátien, s ktorými Michaela Rázusová Nociarová absolvovala doktorandské štúdium. Na jednej strane postava plaviaca sa v temnotách pomyselných vôd, do veľkej miery oprostených odrazov, na strane druhej autorka, ponorená do tmavých tónov a takmer monochromatických plôch. Samota, pomalosť a ticho na obraze, a to isté pri jeho tvorení.
V súčasnosti sa Michaela Rázusová Nociarová odrazila od „dna“, opustila sčasti prebádané vody a vynorila sa opäť na vzduch, aby sa sústredila na odrazy, svetlá a tiene spojené s každodenným životom, pohybom, pobytom na brehu, vo viac či menej bezpečných prístavoch. Najmladšie diela tejto výstavy sú teda opäť obrazmi/odrazmi, zachytenými stopami ľudskej prítomnosti v prostredí ľuďmi vytváranom. Mení a zrýchľuje sa spôsob maľby, ťahy štetca sú čitateľnejšie, vrstvia sa rýchlejšie.
Pohľad je správou o hlade a hľadaní. O ceste za prvý pohľad.