Gejza Angyal – Viktor Hermély. Grafická tvorba

Stredoslovenská galéria (SSG) v rámci koncepcie prezentácie svojej obsiahlej zbierky grafického umenia predstavuje tvorbu dvoch významných autorov Gejzu Angyala a Viktora Hermélyho, ktorí pôsobili v oblasti stredoslovenských banských miest a osobito prispeli k počiatkom rozvíjania voľnej grafiky na Slovensku v období 2. dekády 20. storočia. Výberom zastúpených prác sleduje výstava dve ťažiskové polohy grafickej tvorby umelcov, ktorí vychádzali zo spoločných formálnych […]
12. júla 2011 – 28. augusta 2011
Autor Kurátor
Katarína Baraníková

Stredoslovenská
galéria (SSG) v rámci koncepcie prezentácie svojej obsiahlej
zbierky grafického umenia predstavuje tvorbu dvoch významných
autorov Gejzu Angyala a Viktora Hermélyho, ktorí pôsobili
v oblasti stredoslovenských banských miest a osobito prispeli
k počiatkom rozvíjania voľnej grafiky na Slovensku v období
2. dekády 20. storočia.

Výberom
zastúpených prác sleduje výstava dve ťažiskové polohy
grafickej tvorby umelcov, ktorí vychádzali zo spoločných
formálnych a obsahových zámerov. Výtvarné školenia
obidvaja generačne príbuzní autori absolvovali v umeleckom
prostredí Budapešti s doplnením vplyvných dobových poučení
zo študijných pobytov v mníchovskom vedúcom kultúrnom centre.
Zatiaľ čo sa však Gejza Angyal oboznámil s technikou grafiky
už počas svojich štúdií (u prof. Viktora Olgyaia) a následným
záujmom o kremnické staré tlače a viedenský grafický
kabinet, pre Hermélyho zostával zásadnejším podnetom zrejme
kontakt s ranou tvorbou Angyala a grafické techniky si
pravdepodobne osvojil ako samouk. Na Hermélyho museli výraznejšie
zapôsobiť Angyalove rozmernejšie práce grafických sérií
leptov, ktorými sa mladý umelec predstavil na svojej prvej súbornej
výstave v Banskej Bystrici v roku 1918.

Obidvaja
autori tematicky reagovali na podnety a charakter lokálneho
prostredia, pričom rozvíjali dva žánrové okruhy: figurálnu
tvorbu so sociálnym podtextom a tvorbu mestskej veduty. Vo
figurálnej tvorbe Angyal orientoval svoju koncepciu na pracovnú
tematiku miestneho priemyslu, zvlášť baníkov. Hermély čerpal
námety z miestnych komunít prostého ľudu a chudoby.
Predstavovaný okruh
Angyalovej série vedút zobrazuje pohľady na zákutia starého
mestského jadra Kremnice a Banskej Bystrice, žánrovo oživené
figurálnou stafážou. Práce Hermélyho zastupujú prevažne
vedutové motívy a námety zo študijných ciest po Dalmácii,
ktoré podnikol vo vrcholnom tvorivom období, približne spadajúcom
do 20. a 30.-tych rokov 20. storočia. Z formálneho
hľadiska je vysledovateľný podobný charakter výtvarného prejavu
oboch autorov pri narábaní s hĺbkotlačovými technikami
so záujmom o svetelnú réžiu ostrých kontrastov
nasadzovaných hustým šrafovaním.

Kým
sa však Angyal sústredenejšie venoval grafickej práci
v zastúpenom ranom období medzi rokmi 1910-1920, Hermély sa
grafickej tvorbe programovo venuje naďalej, pričom preberá v jeho
diele ťažiskové postavenie, avšak bez zásadnejších vývojových
premien. Vystavené diela rozmernejších leptov ilustračne dopĺňa
výber študijných kresieb ku grafickým prácam.