Ivan Csudai / Druhá retrospektíva 2010 – 2017

Ivan Csudai moves forward with small steps. The reason for this slow movement is not fear or uncertainty, but the purposeful creation and cultivation of his own idiolect,  a painting manuscript, simply everything that expresses the term of individual style.
29. júna 2017 – 10. septembra 2017
Autor
Kurátor
Peter Michalovič

Pozývame Vás na vernisáž výstavy 

IVAN CSUDAI 
Druhá retrospektíva 2010 — 2017 

vo štvrtok 29. júna 2017 o 17.00 v Praetoriu na Nám. Š. Moysesa 25 v Banskej Bystrici. Kurátorom výstavy je Peter Michalovič. Výstava potrvá do 10. septembra 2017.

Stredoslovenská galéria uvádza výstavu malieb Ivana Csudaia Druhá retrospektíva 2010 — 2017.

Ivan Csudai postupuje dopredu malými krokmi. Za týmto napredovaním sa neskrýva strach ani neistota, ale cieľavedomé založenie a kultivovanie vlastného idiolektu, maliarskeho rukopisu, skrátka všetkého, čo vyjadruje pojem individuálny štýl. Mať štýl znamená nielen mať umeleckú signatúru, ale ešte aj niečo navyše, a tým je v tomto prípade schopnosť permanentného preverovania mohutnosti a produktivity individuálneho štýlu v rôznych druhoch tvorby. 

Prvým z nich je epika. Aby mohol byť tento pojem, prevzatý z literárnej vedy užitočný, treba zabudnúť, čo predtým označoval a donútiť ho, aby odkazoval k tým obrazom, ktoré ukazujú príbeh in statu nascendi. Najčastejšie je agentom príbehu medvedík Teddy. Kto je Teddy? Vo všeobecnosti je to postava, ktorá v Csudaiových obrazoch pôsobí ako prostredník medzi prirodzeným a nadprirodzeným svetom, žitým svetom a spomienkou. Je tým, kto patrí tak vysokému, ako aj populárnemu umeniu. Dospelým pripomína mrazivé chvenie života, deťom jeho radosť. Teddy je postava schopná zhostiť sa akejkoľvek role, ktorú mu predpisuje príbeh prezentovaný obrazom. Tento príbeh je stuhnutý v čase: ak chce divák pochopiť, o čo ide, k prítomnému musí imaginácia pripojiť to, čo mu v minulosti predchádzalo a anticipovať to, čo nastane. Kto to dokáže, toho obraz odmenení veľkou dávkou estetickej rozkoše.

Ďalší druh tvorby predstavuje lyrika. V tomto prípade divák bude na ploche obrazu márne hľadať príbeh, pretože ho tu niet. Sú len postavy a veci a pravdu povediac, dôležité nie sú ani postavy, ani veci, ale to, čo konotujú – nálady. Smútok, melanchólia, strach, radosť, skrátka všetko, čo ako klávesy udiera na citlivé nervové zakončenia a takto vzbudzuje afekty, tie dôverne známe záchvevy duše, vytrvalo unikajúce priamemu a jednoznačnému pomenovaniu – lebo, ako hovorí filozof, každá forma má afekt, ale afekt nemá formu. 

A posledným druhom tvorby je dráma. Na obrazoch divák vidí scénu a tuší, že sa na nej niečo odohralo. Niečo tragické, čo buď pozmenilo beh života alebo o život obralo blízkych a takto pripomína našu konečnosť. Alebo komické, schopné z našich zakopnutí, omylov či zbytočnej tvrdohlavosti urobiť predmet oslobodzujúceho smiechu. Csudaiove obrazy scén neukazujú akcie, ukazujú len stopy, ktoré zanechali a tie nútia diváka uviesť do pohybu obrazotvornosť, aby si mohol predstaviť, čo a prečo sa stalo.

Tri druhy tvorby Ivana Csudaia a oproti nim jeden jediný maliarsky individuálny štýl. Prechádza nimi transverzálne, každým novým obrazom tvorca štýl potvrdzuje a zároveň aj nenápadne koriguje. Tieto korekcie nesmerujú k ideálnemu tvaru, dokonalej kompozičnej forme, ale podnecujú pohyb, energeticky dotujú tvorivú cestu so začiatkom, avšak bez konca, pretože tieto obrazy ako opravdivé umelecké diela sa už teraz dotýkajú večnosti a tá nemá ani časové, ani priestorové obmedzenia. 

Peter Michalovič