Medzi akadémiou a modernou. Umenie 19. storočia zo zbierok Slovenskej národnej galérie

Medzi akadémiou a modernou. Umenie 19. storočia zo zbierok Slovenskej národnej galérie

Výstava s podtitulom „Medzi akadémiou a modernou“ podáva príbeh vývoja výtvarného umenia na našom území v kontexte rýchle sa meniaceho 19. storočia. Maliarske a sochárske diela dokumentujú prehľad vývoja výtvarného umenia na našom území od prelomu 18. a 19. storočia v tvorbe maliarov klasicizmu a nastupujúceho romantizmu – Jána Jakuba Stundera, Jána Rombauera, Jozefa Czauczika z oblasti Spiša a nastupujúceho biedermeieru, ktorý hlavne v […]
11. júla 2013 – 29. septembra 2013
Kurátor
Katarína Beňová

Výstava
s podtitulom „Medzi akadémiou a modernou“ podáva príbeh vývoja
výtvarného umenia na našom území v kontexte rýchle sa meniaceho 19.
storočia. Maliarske a sochárske diela dokumentujú prehľad vývoja
výtvarného umenia na našom území od prelomu 18. a 19. storočia
v tvorbe maliarov klasicizmu a nastupujúceho romantizmu – Jána Jakuba
Stundera, Jána Rombauera, Jozefa Czauczika z oblasti Spiša
a nastupujúceho biedermeieru, ktorý hlavne v Bratislave predstavujú Jakub
Marastoni, Ferdinand von Lütgendorff a Jozef Ginovský. Umenie prvej polovice
19. storočia uzatvára tvorba umelcov z oblasti Košíc – Vojtecha
a Ignáca Klimkovicsovcov (Klimkovičovcov). Špecifickú polohu krajinomaľby
so zameraním sa na domáci
priestor nachádzame u Jána Jakuba Müllera. Medzi najvýznamnejších umelcov,
ktorí sa presadili aj v zahraničí patrí krajinomaliar pôvodom
z Levoče žijúci v Taliansku Karol Marko st. a v menšej
miere jeho pokračovateľ Karol Vandrák. 

V druhej polovici 19.
storočia sledujeme dve dominantné línie výtvarného umenia – realizmus a postupne
sa rozvíjajúci modernizmus. Prvá je silne spojená s domácim prostredím,
kde maliari ako Peter Michal Bohúň a Jozef Božetech Klemens po štúdiách
v Prahe ostali tvoriť v postupne zhoršujúcich sa podmienkach na Slovensku. Väčšina umelcov práve
s rozširujúcimi sa možnosťami štúdia na akadémiách nielen vo Viedni ale aj
v Mníchove, Paríži, Düsseldorfe a v Budapešti si väčšinou
zvolila ako miesto svojho pôsobenia práve zahraničie. Najčastejšie to bola
Viedeň alebo Budapešť, kde kulminovala bohatá umelecká činnosť spojená
s rýchlym rozvojom týchto metropol. Tvorili tu maliari a sochári ako
Július Benczúr, Leopold Horovitz, Ladislav Dunajský, Alojz Stróbl a Ján
Fadrusz. V poslednej tretine 19. storočia sa rozvíja tvorba dvoch jedinečných
maliarskych osobností Dominika Skuteckého a Ladislava Mednyánszkeho. Silne
ich ovplyvnilo miesto štúdia a následné uplatnenie sa v širšom
európskom kontexte. Udržiavali kontakt i so svojim domácim prostredím, kde ich
tvorba reflektuje modernistické prúdy prelomu 19. a 20. storočia ako
impresionizmus a luminizmus.