Pomníky a pamätníky (na stiahnutie)

Slovenské národné povstanie patrí k najvyťaženejším témam domácich dejín umenia 20.
storočia. Záujem oň sa však prakticky stopol – s jedinou výnimkou „Nepovinnej výstavy“
o SNP v roku 2014 v Kunsthalle v Košiciach – rokom 1989.

Hoci dnes SNP, medzičasom inak interpretované, stále rezonuje ako kanonická udalosť našich
novodobých dejín a ako výraz primknutia sa časti národa k antifašistickým prúdom
a občianskym hodnotám, výtvarné umenie oň prakticky stratilo záujem. A nezaujíma zatiaľ
(opätovne) ani kunsthistóriu, napriek tomu, že depozitáre štátnych inštitúcií, múzeí i galérií,
sú doslova „nafutrované“ artefaktmi na tému SNP. Boli súčasťou štátnych objednávok,
cielených akvizícií a periodických výstavných povinných jázd, najmä v rokoch so štvorkou či
deviatkou na konci, a zrejme najintenzívnejšie práve v mestách regiónu Povstania. Striktne
vzaté, Povstanie bolo našou najautochtónnejšou, regionálne špecifickou „native“ témou, ktorú
je aj dnes možné vnímať ako neobyčajne plodné (keďže dlhé roky zanedbávané) pole
historiografického výskumu.

Akým spôsobom si Komunistická strana privlastnila, sprivatizovala Povstanie? A nedal by sa
tento proces (aj) výtvarne odsledovať a vydokladovať výstavou? Nemôže byť práve
(ikonografia) SNP pekným, skoro exemplárnym príkladom špecifického a dnes už historicky
uzavretého vývoja foriem? V istom zmysle aj školou regionálnej (kunst)histórie?
Aké povstalecké artefakty „odpočívajú“ v našich zbierkach a čím sa nám dnes majú šancu
prihovoriť? Ako sa vyvíjala ikonografia povstania aj v závislosti od politického vývoja a jeho
vplyvu na charakter štátnej/štátotvornej objednávky? Dá sa pod povrchom „povinných jázd“,
ktoré našich umelcov a umelkyne „vycvičili“ vyprodukovať každých päť rokov nejaký ten
artefakt k Povstaniu, nájsť aj nejaká bytostná kvalita?
Rezonujeme/reagujeme dnes my ako diváci, v rokoch aktuálnych vojnových konfliktov,
intenzívnejšie na takéto „vlastenecké“ témy? Alebo je SNP už len starožitnosť pre „starých
Slovákov“? Nevyprázdnila sa táto téma po rokoch povinného tradovania s obrovskou stopou
v zbierkových fondoch do akéhosi galerijného merkantilu? A nemá aj on osobitú, trochu
campy kvalitu? Nie je SNP po ix desaťročiach „škvarenia sa vo vlastnej šťave“ nakoniec
pozoruhodným príkladom výtvarného experimentu, akéhosi – povedzme – incestného
„prešľachtenia“?

Názov výstavy je zámerne plný otáznikov! Slovenské národné povstanie totiž nikdy nebolo
celkom slovenské: okrem sovietskej účasti, dobovej a neskôr historiografickej, v ňom bojovali
mnohí Česi, Židia i Rómovia, francúzski partizáni i americká misia. A Slovenské národné
povstanie nebolo tiež nikdy celonárodné – geograficky i politicky: pretože prinajmenšom istá
časť národa bojovala na opačnej strane. A práve perspektívou „tých z opačnej strany“ nebolo
ani Povstanie Povstaním, ale „pučom“ – zradou vlastnej (nereflektovane kolaborantskej)
štátnosti… Tak či onak: stále je to referenčná historická udalosť, ktorá v rozorvanej
spoločnosti predstavovala a predstavuje istú úroveň zhody.

Teda S?N?P? – medzi históriou a mystifikáciou. Názov výstavy je zámerne provokatívny, aj
keď výsledok: výber a skladba exponátov, samotná výstava, je viac-menej „salónnou“
prehliadkou, ktorá v istých tematických zoskupeniach a vo viac-menej chronologickom rámci
ukazuje umelecké zisky a zaujímavosti výtvarného traktovania kanonickej témy.

Vystavujúci autori:
Jozef Baláž, Štefan Bednár, Ignác Bizmayer, Jarmila Čihánková, Róbert Dúbravec, Alexander Eckerdt, Ladislav Guderna, Ľudovít Fulla, Ján Hadnagy, Jan Hála, Ferdinand Hložník, Vincent Hložník, Anton Hollý, Ján Hučko, Viliam Chmel, Jozef Jankovič, Anton Jasusch, František Jonášek, Ondrej Korkoš, Jozef Kostka, Gustáv Kružič, Záboj Bohuslav Kuľhavý, Otto Lengyel, Miroslav Marček, Martin Martinček, Viliam Meško, Dezider Milly, Oto Opršal, Milan Paštéka, Dagmar Rosůlková, Ondrej Sklenka, Ladislav Snopek, Ondrej Šteberl, Alexander Trizuliak, Vladimír Vestenický, Imrich Vysočan, Ján Želibský

Vernisáž: 26. júna 2024 o 17:00
Trvanie výstavy: 26.6. – 17.11. 2024
Kurátorka: Petra Hanáková
Odborná spolupráca:
Zuzana L. Majlingová

Komentované prehliadky pre verejnosť: 3. júl 2024 a 22. október 2024 o 17:00 hod.

Zriaďovateľom Stredoslovenskej galérie je Banskobystrický samosprávny kraj.

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.