Milan Hnat (1959) patrí k predstaviteľom súčasného vizuálneho umenia
strednej generácie. Popri pedagogickom pôsobení na Univerzite Mateja Bela
a Akadémii umení v Banskej Bystrici systematicky rozvíja špecifický
umelecký program a pravidelne sa prezentuje na domácich
a zahraničných výstavách.
Aktuálna výstava s príznačným názvom Vnútorný model mapuje poslednú dekádu
voľnej tvorby umelca, ktorý sa od svojho vstupu na výtvarnú scénu dôsledne
venuje imanentne vyjadreným témam, blízkym autorovmu nazeraniu na svet cez
optiku kresťanskej viery.
Výtvarné počiatky autora súvisia
s generačnou orientáciou na vtedajšiu postmodernú maľbu konca 80.
a začiatku 90. rokov. Už vtedy však môžeme pozorovať výrazne individualistický
prístup k tvorbe s charakteristickým autorským programom, ktorý obrazovú
skladbu kreuje symbolickým systémom znakov usporiadaných do novodobých
mysticko-imaginárnych vízií vychádzajúcich z interpretácií biblických
textov a podobenstiev.
Autorovi bytostne blízke témy
zviditeľňovania duchovného kontinuálne prestupujú celou tvorbou, ktorú možno
charakterizovať ako permanentnú aktivitu zameranú na hľadanie výtvarných
výrazových prostriedkov, ktorými je možné tlmočiť, odhaľovať a približovať
aj to čo stojí za bežnou existenčnou skúsenosťou človeka a dotýka sa osobnej viery
v Boha. Médiá, ktorými tieto témy komunikuje divákovi, zahŕňajú
predovšetkým maľbu a kresbu, na výstave je však zastúpená aj „priama“
a digitálne manipulovaná fotografia či rozsiahlejší cyklus digitálnych
grafík (v zmysle tlačových výstupov).
Za prevládajúci prvok maliarskej
tvorby posledného desaťročia umelca môžeme považovať deformovanú ľudskú figúru
alebo zvieraciu postavu a ich fragmenty, ktoré tvoria základ obrazovej
skladby a okolo ktorých sa odvíja naratívna, dejová štruktúra. Kompozície
realizované na veľkoformátových plátnach sú vybudované enormným hromadením
bizarných postáv, dynamickým zhlukom náboženských symbolov a odkazov,
ktoré v dramaticky spracovaných témach eschatologických predstáv
voľne narábajú s prítomnosťou vizuálne naivne pôsobiacich citácií stredovekých
drevorezov. Opačným príkladom vizuálneho a významového kombinovania je využitie
jazyka súčasnej kultúry voľne pripomínajúceho grafiti štýl napríklad v maľbe
Líder, ktorej dominuje jediná postava
na monochromatickom pozadí. Tu autor pracuje s metaforou príbehu
o sv. Jurajovi, skepticky poukazujúc na prevrátené hodnoty súčasnosti.
Inou ukážkou štýlovej vymedzenosti,
formálne menej konštruovanej, sú primárne gestické maľby menších rozmerov, kde
sa autor prikláňa k neoexpresívnej miestami až fauvisticky vyznievajúcej
farebnej a tvarovej tradícii.
Esteticky príbuzné cykly magicko-surreálnych kresieb
ceruzou, vznikajú častokrát v ojedinelej spolupráci s manželkou, výtvarníčkou
Evou Hnatovou, symbioticky a synergicky tvorené spontánnym vzájomným dokresľovaním.
Východiskom k cyklu digitálne manipulovaných
fotografií Hommage to H. Rorschach,
bola pôvodne „priama“ fotografia ľadovej kryhy. Pocta autorovi jedného
z najznámejších a najkreatívnejších testov všestrannej psychologickej
diagnózy osobnosti, ktorý sa skladá zo série obrázkov symetrických
atramentových škvŕn prirodzene rozširuje a potvrdzuje umelcovu fascináciu
v hľadaní, objavovaní a nachádzaní magického obrazu sveta
a vieru v duchovnú podstatu bytia.