Eva Hnatová / Katharsis

Stredoslovenská galéria uvádza výstavu Evy Hnatovej Katharsis.  Eva Hnatová (1963, Liptovský Mikuláš) je banskobystrická výtvarníčka, ktorá sa okrem voľnej tvorby venuje aj pedagogickej práci na Univerzite Mateja Bela.  Výstava Katharsis predstavuje súbornú prezentáciu umeleckých výstupov Evy Hnatovej, ktoré boli v ostatných piatich rokoch previazané so skúmaním fenoménu ľudského utrpenia ako bytostnej existenciálnej skúsenosti. Autorka svoju […]
10. apríla 2014 – 8. júna 2014
Autor Kurátor
Zuzana L.Majlingová

Stredoslovenská
galéria uvádza výstavu Evy Hnatovej Katharsis. 

Eva
Hnatová (1963, Liptovský Mikuláš) je banskobystrická
výtvarníčka, ktorá sa okrem voľnej tvorby venuje aj pedagogickej
práci na Univerzite Mateja Bela. 

Výstava
Katharsis predstavuje súbornú prezentáciu umeleckých výstupov
Evy Hnatovej, ktoré boli v ostatných piatich rokoch previazané so
skúmaním fenoménu ľudského utrpenia ako bytostnej
existenciálnej skúsenosti.

Autorka
svoju pozornosť venuje analýze zhubného masového šírenia
mediálnych obrazov, ktoré sprostredkúvajú tragické udalosti
súdobého nešťastia. Reaguje na ich frekventovanosť a hromadenie,
spôsobujúce znecitlivenie na úrovni emocionálneho vnímania.
Umelecká stratégia autorky vychádza z princípov konceptualizácie
námetu a zahŕňa postupy apropriácie. Eva Hnatová postupuje
systematicky a nadovšetko pozorne. Jednotlivé momenty, sekvencie
záberov anonymných trpiacich ľudí starostlivo zbiera a uchováva,
akoby sa pokúšala zabrániť nedôstojnému rozpúšťaniu ich
osudov v nekrofilne a katastroficky orientovanom marketingu súčasného
spravodajstva. Príbehy vzdialených ľudí, ktoré vstupujú denne
do našich príbytkov sa jej úprimne týkajú a ona sa ich nanovo a
doslovne dotýka. Zhromaždený, technicky reprodukovaný materiál
jej slúži ako východisko k umeleckému postupu, ktorý je založený
na presahoch tradičných médií – kresby a grafiky.

Postup
uplatnený v procese tvorby jednotlivých artefaktov zároveň
aktivuje i zhmotňuje etické posolstvo umelkyne. Autorskú
organizáciu jednotlivých rukodielnych výstupov, vrstvenej kresby a
špeciálne vyvinutej grafickej techniky, možno označiť za formu
individuálnej akcie. Intímna, časovo neohraničená akcia vychádza
z osobného zážitku, empatickej schopnosti pripomínania a súcitu,
ktoré autorka opätovne prežíva v jednotlivých fázach tvorivého
procesu. Prvou fázou je zvnútornené dotýkanie sa medializovaných
trpiacich ľudí, prekresľovaním ich technicky reprodukovaných
obrazov. V ďalšom riešení je kľúčovým využitie uhľového
papiera (kopíru) – archaického materiálu mechanickej reprodukcie.
Autorská technika, ktorú Eva Hnatová objavila je založená na
tepelnom procese, počas ktorého sa pôvodne reprodukčné médium –
kopír mení na médium definitívne. Stáva sa autorským grafickým
výtlačkom, nositeľom obrazu, no zároveň si zachováva možnosť
byť opäť reprodukovaným, teda použitým ako matrica, ktorá bude
znova odtlačená v ďalšom materiály. Proces násobenej
reprodukcie, neuzavretá možnosť zmnožovania obrazu a jeho
zachytávania v rozmanitých materiáloch (papier, kopír, textil…)
je sprevádzaný postupným odoberaním prevažne nosnej čiernej
reprodukčnej farby, v ktorej sú obrazy fixované. Definitívna
podoba výsledných obrazov je založená na symbolických premenách
achromatických farieb, čiernej a bielej. Škálu odtieňov
osobitne dopĺňa spirituálne klasifikovaná fialová farba. Zvolený
proces tvorby určuje aj základné výtvarné kvality výsledných
odtlačkov. Získané figurálne námety komponované v torzálnych
plochách charakterizuje výrazová expresívna kresebnosť.

Relatívne
zložitý postup vzniku jednotlivých grafických monotypov na
uhľovom papieri, alebo ich ďalších odtlačkov na papieri či
hodvábe, zahŕňa viacero metaforických rovín čítania, blízkych
kresťanskej symbolike (vertikalita, horizontalita, svetlo, tma) a
starozákonnej tradícii. Autorka do artefaktov vstupuje aj
náznakovými rukopisnými a strojopisným textami. Citáty z biblie
(starozákonné Jeremiášove proroctvá, knihu Jób, Žalospevy)
konfrontuje so súdobými spravodajskými textami. Výsledkom
kumulovania jednotlivých grafík sú subtílne, sugestívne
inštalácie vertikálne komponovaných „zvitkových pásov“
formou a obsahom odkazujúcich na prorocké posolstvá. Naopak
horizontálne radenie obrazov do podoby sekvenčného pásu
kinofilmu, ktorý výstavu uzatvára, odkazuje na súčasnú
prítomnosť a aktuálny pôvod zobrazeného. Vertikalita a
horizontalita v radení obrazových polí je však predovšetkým vyjadrením symbolického chápania večnosti a časovosti, v
ponímaní kresťanskej spirituality. Pre Evu Hnatovú sú dôležité
všetky fázy autorského procesu, ktoré jednotlivé materializácie
reprezentujú (získané prekresľované pôvodné zábery, ich
vrstvené kresebné kópie, monotypy na uhľovom papieri, ako aj ich
ďalšie odtlačky na papieri či hodvábnej textílli) a rovnako
postup práce (prekresľovanie, vystrihovanie, žehlenie i
odtláčanie). Úprimnosť s akou Eva Hnatová pristupuje k svojej
práci a zároveň otvorenosť jej prezentácie, ktorou doslova
odhaľuje všetky tajomstvá tvorivého procesu, počíta s
empatickým a vnímavým adresátom. Ten je zároveň prizývaný k
interaktívnej spoluúčasti, formou samostatného výtvarného
vstupu do jednej z pripravených inštalácií. Symbolické dotýkanie
sa osudov ľudského spoločenstva, ktoré je sprevádzané utrpením
ale i schopnosťou súcitu a tým vnímanie tohto údelu ako údelu
spoločného, je hlavným posolstvom prezentovanej tvorby Evy
Hnatovej.