Stredoslovenská galéria a
Akadémia umení v Banskej Bystrici Vás srdečne pozývajú na vernisáž výstavy dizertačných
prác poslucháčov Fakulty výtvarných umení
AU v Banskej Bystrici.
Výstava Fine ArtD. 3 na pôde Stredoslovenskej galérie sa stala už
pravidelným podujatím, na ktorom sú predstavované praktické dizertačné práce
absolventov doktorandského štúdia FVU Akadémie umení v Banskej Bystrici.
Tento rok je žatva doktorandských prác zvlášť bohatá a tak prítomnú
výstavu obsadili vo výberovej prezentácii siedmi autori. Dvaja ďalší doktorandi
vystavujú samostatne na iných miestach (Rastislav Podoba v Pretóriu
Stredoslovenskej galérie a Guy C. J. Van Belle v Záhrade CNK). Na
prvý pohľad by sme bezpečne neurčili, na pôde ktorej z katedier
a v rámci ktorej oblasti (maľba, grafika, socha, nové médiá) práce
vznikali. Temer všetky diela sú totiž určitým spôsobom prepojené s prácou
na počítači a s novými technológiami. Implementáciou nových
technológií a výrazových
prostriedkov, ktoré aktualizujú nielen pohľad na frekventované témy, iniciujú diela
absolventov predovšetkým nové otázky, ktoré by sa iným jazykom ani nedali
vysloviť.
Marek
Galbavý (Socha ako médium) sa
podujal na určenie sochy ako priestorového média v dnešnom kontexte
vizuálneho umenia, zvlášť v súvislosti s možnosťami postmédií
a intermédií. Do tvorby trojrozmerného objektu začleňuje počítačové
riadenie, skúma tiež možnosti uplatnenia nepriestorovej „sochy“. Nové médiá
zapája do sochy tak, že “priestor
samotný môže v hmatateľnej rovine absentovať“. V ideovej rovine
predstavujú Galbavého projekty citlivú aj nekompromisnú reakciu na
sociálno-politické a spoločensko-kultúrne javy.
Adam
Kruták (Babylon
jazykov) podstupuje výskum fenoménu obrazu, pričom sa „odpichuje“ od
klasickej, rukodielnej maľby, vedenej v intenciách iluzívneho modelovania
reality a túto skúsenosť ďalej zúročuje v tvorbe obrazu na báze
počítačových programov. Obraz v počítači tvorí na základe originálnej
predstavy. Počítačom generovaný obraz existuje formálne ako digitálna tlač
v kombinácii s maliarskou škvrnou. Kruták chce zmieriť klasickú maľbu
s mediálnym obrazom, poukázať na rovnocennosť ich formálnych
a výrazových kvalít.
Martin
Derner (Knižnica)
prezentuje formálne aj ideovo kompaktnú sériu knižných objektov. Téma knihy ako
objektu je pre autora aktuálna, nakoľko kniha ako médium zhromaždenia sumy
informácií odkazuje k najrôznejším aspektom ľudského vedenia smerom do
minulosti, súčasnosti aj budúcnosti. Derner pracuje na báze ready made –
apropriovanej knihy, do ktorej korpusu zasahuje grafickým a modelačným gestom.
Táto intervencia odhaľuje vrstvy reálnej matérie vo významovej skratke a zväčša
v prekvapivej ironickej nadsázke.
Eva Moflárová spája prvky
geometrickej abstrakcie a plastického uvažovania. Témou dizertačnej práce
(Hranice geometrie) pokračuje
vo svojom osobnom programe postavenom
na hľadaní súvislostí antropomorfného tvaru a jeho vyznačenia
v reduktívnych minimalistických formách. Archetypálne a kultúrne
znaky geometrických foriem sa antropomorfizujú. Kresba dostáva podobu namaľovaného
objektu a konkrétny motív, napr. kríž (v akoby naratívnom posune) formu
abstraktného trojrozmerného objektového znaku. Forma geometrie je takto „metaforou psychologicko-telesnej paralýzy,
kde existenciálna téma je pretavená do absurdného symbolu a sebairónie“.
Ján
Frančák a StanislavPiatrik sú autori, ktorí
afirmatívnym spôsobom skúmajú možnosti referencie spirituálnych obsahov. Ján
Frančák spracúva problém vystihnutia fenoménu starozákonného proroctva, resp.
osobnosť proroka (Prorok). Autor ho
modeluje vo figurálnej skratke ako osobnostný typ – v podobe monumentalizujúcej
busty hlavy, pričom v jej vnútornom priestore čítame hebrejsky značené
úryvky starozákonných proroctiev. Piatrikovprojekt (Liturgia) sa realizuje
na pomedzí teologického a audiovizuálneho výskumu. Autor časozberným
snímaním dokumentuje 40 liturgií slúžených na jednom mieste ale v rôznom
čase. Záznamy sú ďalej spracované do interaktívneho diela tak, že diváci svojim
pohybom spúšťajú určitú stopu videozáznamu /a teda časť jednej
z liturgií/, pričom totožnosť fáz, sekvencie liturgie a jej forma sú
zachované. Na jednej strane stojí forma liturgie, akoby jej určujúca
predpokladová matrica a na druhej strane odlišnosti, odchýlky, rozdiely a
chyby jej konkrétnej realizácie podčiarkujú pretrvávanie zbožnosti ako rituál
návratu.
Juraj
Sasák skúma možnosti miniaturizácie umeleckých
foriem prostredníctvom najrozvinutejších metód a najmodernejších
nanotechnológií (Intermédiá
a interdisciplinarita v analógovom alebo digitálnom prostredí).
Pozadím Sasákovho uvažovania je predpoklad, že pomocou nanotechnológie, kedy sa
dajú dosiahnuť rozmery 80 000 krát menšie ako hrúbka ľudského vlasu, je možné
utvoriť špecifický objekt – najmenšie umelecké dielo. Sasák pracuje tiež
s termovíziou a s ďalšími technológiami, využívanými primárne
v prírodných vedách. Skúma vizualizáciu nanosystémov prostredníctvom
digitálneho zobrazenia a 3D objektov. Tepelné stopy pohybu tela v
rámci minimalistickej performancie sú zaznamenané termovíziou a symbolicky
môžu akcentovať význam ľudskej existencie – enigmu pobytu na zemi.
Stretnutie vedy s umením
realizuje vo svojich projektoch z oblasti Ecological Media Art Guy C. J. Van Belle. Povaha jeho prác
má základ vo využívaní originálne konštituovaných snímačov dát z prírodného i sociálneho prostredia (zvuky,
farby, prúdenie vzduchu a pod.),
umožňujúcich transfer do vizuálneho alebo auditívneho média, a tak danú
tému komunikovať.
Tešíme sa na vašu návštevu!