Prejavy secesie v maľbe na Slovensku

„ … poskytnúť vhodnú formu moderným názorom.“ (Josef Hoffmann, 1900, predstaviteľ Viedenskej secesie) Pod pojmom secesia sa všeobecnejšie označujú umelecké skupiny a tendencie tvorby, ktoré sa v období prelomu 19. a 20. storočia tzv. „Belle Époque“, formovali v európskych kultúrnych centrách a v rozšírení aj USA. V rôznych krajinách sa pre tento pojem zaužívali rozdielne názvy: Sezessionstil (AT), Jugendstil (DE), […]
9. mája 2013 – 30. júna 2013
Kurátor
Katarína Baraníková, Martina Vyskupová

… poskytnúť vhodnú formu
moderným názorom
.“

(Josef Hoffmann, 1900, predstaviteľ Viedenskej secesie)

Pod pojmom secesia sa
všeobecnejšie označujú umelecké skupiny a tendencie tvorby, ktoré sa v období
prelomu 19. a 20. storočia tzv. „Belle Époque“,
formovali v európskych kultúrnych centrách
a v rozšírení aj USA. V rôznych krajinách sa pre tento
pojem zaužívali rozdielne názvy: Sezessionstil
(AT), Jugendstil (DE), L’Art Noveau (FR), L’Art Moderne (BE),
Stile Floreale (IT), Stile Liberty (Londýn),… Spájajúcim programovým kritériom bol odmietavý
postoj voči dobovým konvenciám umeleckého akademizmu a regresívneho eklektizmu historických 
slohov. Východiskom nových výtvarných názorov a ich prejavov sa
stal antitradicionalizmus, so svojím heslom – modernosť.

Secesia v širšom ponímaní ako
medzinárodný umelecký sloh, do ktorého možno zahrnúť tiež hnutia za
„reformu“ životného štýlu, našla uplatnenie v celej výtvarnej sfére od
architektúry, cez voľné až po úžitkové umenie. V zmysle tzv. Gesamtkunstwerk sa v dejinách umenia
zapísala ako posledný pokus o vytvorenie jednotného slohu, či „štýlu“, aj keď hľadanie
moderného výrazu nabralo vo viacerých kultúrnych lokalitách rozmanitejšie štýlové podoby a varianty.

Označovanie secesie ako dekoratívneho
slohu vyplývalo zo spoločných motivácií odmietania
zaužívaných historických foriem a motívov, a vytvárania nových, „autentickejších“.
Ich inšpiračné zdroje mali vychádzať z bezprostredného pozorovania prostredia
človeka, prírody – vegetačné motívy,
alebo v inom smere viedli k výraznému abstrahovaniu foriem – geometrizujúca tendencia. Vizuálny prejav
charakterizoval najmä dôraz lineárnej kresby v kontraste čistých plôch – výtvarný prístup príznačný pre kresbovú a grafickú
(plagátovú) tvorbu. Tvarové dekorativizovanie, či ornamentalizovanie
podporovali tiež sugestívne svetelné a farebné účinky. Výtvarná variabilita
sa odrážala v širšom spektre geometrických, rôzne vlnitých až deformovaných
kriviek a tvarov.

Línia určujúca, línia energická, línia krehká, línia expresívna, línia
riadiaca a spojujúca.

 (Walter Crane,
1889, stúpenec skupiny Les Vingt)

Tematicko-obsahový kontext rozširovala moderná reflexia človeka, jeho
individualizmu a postavenia v spoločnosti a jej prirodzenom prostredí.
Na jednej strane sa prejavil v precítenom osamotení a vo vzťahu k
prírode, na druhej reflektujúc obraz rýchlo vzostupujúcej mestskej civilizácie.
Zložitejšiu situáciu ešte podmieňovalo miešanie sa s ďalšími
moderne orientovanými výtvarnými smermi a prúdmi. Štýlovú pluralitu v maliarstve
odrážalo najmä prelínanie sa so symbolizmom, 
polohami postimpresionizmu a expresionizmu.

Zámerom výstavy je nahliadnutie na
špecifické prejavy secesie v maliarskej tvorbe v prostredí na
Slovensku  v sledovanom období. Vzhľadom na celkovú
nerozvinutosť spoločensko-kultúrneho zázemia tu na prelome 19. a 20.
storočiapretrvávali veľmi obmedzené
podmienky pre „moderný“ umelecký rozvoj (absentujúce umelecké školstvo, spolky
a ďalšie aktivity). Progresívnejšie tendencie sa sem mohli infiltrovať iba
sprostredkovane, často vzájomne premiešané, najmä z najbližších
stredoeurópskych kultúrnych centier Budapešti, Prahy, Viedne a Mníchova. Vplyvy
secesie sa tak v domácom výtvarnom kontexte vyskytli a vstrebali už len v modifikovaných
podobách a so značným oneskorením v presahu do 1. tretiny 20. storočia.

Vzhľadom k dostupným možnostiam výberu diel
sa výstava snaží predstaviť aspoň niektoré príklady maliarskej tvorby viacerých autorov,
u ktorých nachádzame rôznorodejšie  formálne
náznaky, prístupy a vyrovnanie sa s výtvarnými podnetmi secesie.
Pokúsili sme sa ich sledovať v súvislostiach
príbuzných umeleckých smerovaní, rôznych východísk ich umeleckýchškolení a lokálnych špecifík.

V prezentovanom súbore malieb secesné
prejavy zväčša sprevádzajú a podporujú  názorové východiská symbolizmu, „moderne“ spriazneného
umeleckého smeru. Príznačné symbolické duchovné orientácie a literárne inšpirácie
zostávali určujúce pre tvorbu viacerých umelcov ako napríklad Ladislava Mednyánszkeho (neskoršia tvorba),
Karola Miloslava Lehotského, Petra Júliusa Kerna, Karola Harmosa, JúliusaKolomana
Tichých
. Pripomeňme ešte, že zásadnejším predpokladom vývinu
moderného maliarstva v domácom prostredí bolo adaptovanie princípov
plenérovej maľby pretlmočenými názormi impresionizmu
(v stredoeurópskom kontexte označovaného pojmom luminizmus,a z Viedne
transformovaným Stimmungsimpresionizmom).

 Na úvod sledovanej situácie
nemôžeme obísť osobitý vklad diela Ladislava
Mednyánszkeho
(1852-1919)vyznačujúceho
sa modernými postojmi, hľadaním individualistického výrazu a
celkovej otvorenosti voči umeleckým a filozofickým podnetom. Reprezentovaná
maľba Otrok (1890-1900) z neskoršej
symbolicky orientovanej figurálnej tvorby má náznak jemnejšej secesnej štylizácie.

Zo staršej generácie je zastúpený aj príklad náladovej
polohy krajinomaľby Ľudovíta Čordáka
(Csordáka)
(1864-1937) dielom Krajina,
1910-1920. Maliarovo mladšie obdobie ovplyvnil kontakt s pražským
prostredím krajinárskej školy JúliusaMařáka a spolkom Mánes.

Osobite vyčleňujeme okruh autorov radených
k línii „národne motivovaného“ symbolizmu. Prezentuje sa tu vrcholná tvorba krajín
Petra Júliasa Kerna (1881-1963) (Pieseň zimy, 1926; Ovce na paši v pozdnú jeseň, 1930, …) a žánrové
figurálne diela Milana ThomkuMitrovského (1875-1943) (Kľačiaci akt 1920-25; Noc, 1920-1930; Ender Ady, okolo 1930) a Karola
MiloslavaLehotského
(1879-1929)
(Opojenie).V tvorbe týchto autorov  sa prejavuje dekoratívne cítenie
podporujúce sugestívnu náladovosť obrazov. 

V skúmanom kontexte vyniká najmä raná tvorba Martina Benku (1888-1971) ovplyvnená „stredoeurópskym secesným variantom impresionizmu
(Ján Abelovský: Výtvarná moderna
Slovenska
, 1997, s. 123). Určujúcim kontaktom bolo predovšetkým Benkovo
pražské školenie v ateliéri Aloisa
Kalvodu
. Predstavené maľby jeho raných náladových krajín sa vyznačujú secesnou
dekoratívnou štylizáciou „kaligrafickej“ kresby a farebnosti (Stromy nad vodou, 1912; Krajina, 1910-1920; Krajina s lomom, 1915-1920).

Za významnejšie centrum secesie v domácom
prostredí sa považuje tzv. „Komárňanský
okruh“
. Jeho vedúcou osobnosťou bol Karol
Harmos
(1879-1956), ktorý tu v roku 1918 založil súkromnú maliarsku školu.
Pre Harmosovu secesno-symbolickú orientáciu je príznačná fantazijná poloha, až
ilustračný charakter a štylizovaná lineárna kresebnosť (Ilustrácia k rozprávke, 1910-1930; Strážni anjeli, okolo 1925;…). Štýlovou
príbuznosťou aj literárnym podtextom sa približuje dielo bratov JúliusaTichého (1879-1920) a KolomanaTichého (1888-1968), ktorí pôsobili v Rožňave. Zaujímavé je
smerovanie až k abstraktnej tvarovej štylizácii v maľbách Lesné zákutie a V záhrade.

Náznaky vplyvov secesie pozorujeme ďalej v tvorbe
niekoľkých autorov zoskupených v Bratislavskom umeleckom spolku Kunstverein, ktorý svoje aktivity
rozvíjal od roku 1885 ako jediný spolok na Slovensku až do obdobia prvej republiky.
Zastúpené sú tu krajinomaľby GabrielaModrovicha (?) a VincentaBansághiho (1881-1960), žánrová figurálna a portrétna tvorba Ľudovíta Pitthordta (1860-1946), Viktora Belányiho (1877-1955) a Júliusa Schuberta (1888-1947). Spomedzi
týchto maliarov s rozličným výtvarným zázemím vnímame zreteľnejšie secesné
prvky lineárnej a plošnej štylizácie expresívnejšieho charakteru v dielach
dvoch posledných maliarov (Július
Schubert: Portrét sochára A.Riegeleho
, 1934; Viktor Belányi: Dve ženy, 1930; Žena
s ružou
, 1920-1930).

Z radu autorov secesne expresívnej orientácie rezonuje
rané dielo Júliusa Flacheho, ktorý
bol pred 1. svetovou vojnou pravdepodobne v priamom kontaktom s ateliérom Gustava Klimta vo Viedni. V skorších
Flacheho prácach (Ležiaci akt, 1918-1920, Bystrická ulička, 1923) je badateľná výrazná
secesná dekoratívna farebnosť a ornamentálna štylizácia.  

V dostupnom výbere diel a priestore si výstava nenárokuje
na komplexnejšie zmapovanie sledovanej situácie. Na výstavu sa nám podarilo zapožičať
aj niektoré verejnosti menej známe diela zo zbierok a expozícií
viacerých regionálnych galérií a múzeí na Slovensku. Za ochotu
výpožičiek ďakujeme nasledovným inštitúciám: Banícke múzeum v Rožňave, Galéria mesta Bratislavy, Galéria Miloša
Alexandra Bazovského v Trenčíne, Galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom
Mikuláši, Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch, Liptovská
galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Oravská galéria,
Podunajské múzeum v Komárne, Považská galéria umenia v Žiline,
Slovenská národná knižnica – Literárne múzeum, Slovenské národné múzeum
v Martine, Stredoslovenská galéria a Turčianska galéria.