Umenie Podkarpatskej Rusi – Československá stopa 1919 – 1938

Pozývame na vernisáž 4. 4. 2023 o 17:00 hod.
5. apríla 2023 – 11. júna 2023
Vernisáž výstavy 4. 4. 2023 o 17:00
Autor Kurátor
Miroslav Kleban

Výstavný projekt, mapujúci umenie a kultúrne súvislosti na území bývalej Podkarpatskej Rusi, je obmenenou reprízou výstavy, ktorú v roku 2019 pripravila Východoslovenská galéria. V rámci výstavnej dramaturgie v rokoch 2018 – 2019 galéria reagovala na historické udalosti a výročia vzniku 1. ČSR. Koncipovanie výstavného projektu sa uskutočňovalo v  kooperácii s viacerými múzeami, galériami a archívmi na Slovensku, v Českej republike a Ukrajine – čo dopĺňa dobový naratív národnostného zloženia 1. ČSR ako multinárodnostného a etnického štátu.  Významnou spoluprácou v rámci danej témy bola súčinnosť so Zakarpatským Múzeom Jozefa Bokšaja v Užhorode. Kvôli agresívnemu vojenskému konfliktu na Ukrajine nebolo možné prezentovať pri repríze výstavy kolekciu umenia Podkarpatskej Rusi zo zbierok užhorodského múzea. Výstava ponúka zaujímavý exkurz na raritný segment výtvarného umenia medzivojnového obdobia 1. ČSR, dopĺňajúci fenomén Košickej moderny.

O území Podkarpatskej Rusi sa zvykne hovoriť ako o „stratenej zemi“, zabudnutej zemi“, či „zmiznutom svete“. Súdobá literatúra označuje Podkarpatskú Rus ako romantickú zem, ktorej krásy sa začínajú objavovať pre zvyšok republiky, avšak veľakrát sa zdôrazňuje aj jej sociálna zaostalosť a nepokojná atmosféra. Vedecko-výskumný a výstavný projekt, ktorý mapuje kultúrne dianie a umeleckú produkciu územia bývalej Podkarpatskej Rusi pokračuje ako samostatná výskumná aktivita v nadväznosti na súvislosti medzivojnového umenia, predovšetkým na košický okruh 20. a 30. rokov 20. storočia, známy pod súhrnným názvom Košická moderna. Obdobie medzivojnového umenia na Podkarpatskej Rusi v kontexte Košickej moderny (alebo v merítku stredoeurópskeho umenia) doposiaľ nepredstavuje adekvátne spracovanie z pohľadu slovenskej, či českej umenovedy. Aj z toho dôvodu je táto téma atraktívna, nielen pre lokálne dejiny umenia na východnom Slovensku, ale pri systematickom a komplexnom spracovaní ma ambíciu doplniť kontext širších vzťahov československej umeleckej scény.

Podobne ako tomu bolo v medzivojnových Košiciach, aj územie najvýchodnejšej časti republiky sa vyznačovalo multikultúrnym charakterom. Veľké prílivy neslovanských národov, najmä Maďarov, Nemcov a Rumunov, ktorí si uplatňovali svoje práva, kultúrne tradície, spôsob života a jazyk utvárali svojrázne prostredie, odzrkadľujúce ešte časy habsburskej monarchie. Tieto národnostné presahy sa pochopiteľne odrážali aj v kultúrnom živote Podkarpatskej Rusi i v samotnom ráze sakrálnej i svetskej architektúry, čo v dôsledku utváralo vizuálny charakter daného územia. Po pripojení Podkarpatskej Rusi k 1. Československej republike nastáva rozvoj školstva, rusínskej kultúry, najmä v Užhorode, ktorý je pod vedením školského referátu a za pomoci užhorodských učiteľov sa dostáva inštitucionálneho zastrešenia všetkým národnostným menšinám. Presahy Košickej moderny siahajú do oblasti Podkarpatskej Rusi najmä vďaka priateľstvu dvoch výtvarníkov, významných reprezentantov tohto avantgardného prúdu – českého maliara Františka Foltýna a maďarského, ľavicovo orientovaného umelca Gejzu Schillera. Po 1. svetovej vojne nebola kultúrno-spoločenská situácia na území Slovenska ľahká. Odchádzajúca maďarská administratíva bola postupne nahradzovaná českou, ktorá sa pokúšala formovať kultúrne, politické a hospodárske dianie na Slovensku. Chýbajúce štátne akadémie umenia suplovali súkromné školy, Škola Gustáva Mallého v Bratislave 1911 – 1932, Krónova škola v Košiciach 1921 – 1927, v Užhorode to bola Verejná škola kreslenia, založená v roku 1927 Jozefom Bokšajom a Vojtechom Erdélyim.

Umelecká prax na území bývalej Podkarpatskej Rusi, v rámci moderného umenia, začína ešte pred rokom 1919, teda pred pripojením územia k Československu. František Žákavec v Sborníku pro českou práci z roku 1937 označuje umenie Podkarpatskej Rusi ako najmladšie slovanské umenie. Všeobecná definícia onoho výtvarného prejavu, jedinečného a podnetného regiónu plného topografických rozmanitostí a archaických ľudových typov, stojí niekde medzi tradíciou a modernou. Udalosti rokov 1918 – 1919 teda neznamenali jednoznačný predel v estetickom a ideovom ponímaní jednotlivých autorov, ale napĺňali skoršiu tradíciu, ktorá v medzivojnovom období pokračovala ako tzv. vernakulárny modernizmus, úzko konfrontovaný s avantgardnými prejavmi Košickej moderny.

 

Dielo: Gejza Schiller, Dedina, 20. storočie, 1. polovica, 1922, majetok: Východoslovenská galéria

////////////

 

Názov výstavy: Umenie Podkarpatskej Rusi – Československá stopa 1919 – 1938. 

Kurátor výstavy: Miroslav Kleban

Autori / autorky: Gejza Schiller, František Foltýn, Martin Benka, Dezider Milly, Imrich Weiner-Kráľ, Otto Jelen, Jozef Bokšay, František Reichentál, Vojtech Erdélyi, Ivan Kulec, Helena Mandičová, Andrej Kocka, Antonín Hudeček, Vojtech Borecký, Béla Iványi-Grünwald, Václav Rabas, Janko Alexy

Usporiadateľ: Stredoslovenská galéria v spolupráci s Východoslovenskou galériou

Miesto konania: Bethlenov dom (nádvorie, 1. poschodie), Dolná 8, Banská Bystrica

Trvanie: 5. apríl – 11. jún 2023

Vernisáž: 4. apríl 2023 o 17.00 hod. (utorok)

 

Tešíme sa na Vás!

 

Realizované s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

Zriaďovateľom Stredoslovenskej galérie je Banskobystrický samosprávny kraj. 

 

Foto: Nikoleta Gazdová