Stredoslovenská galéria uvádza v jednej miestnosti Bethlenovho domu skupinovú výstavu absolventov Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach.
Výstava Nová skutočnosť. Ľudská, príliš ľudská nadväzuje na výstavy Nová skutočnosť. Som stratený rozum a nájdený cit (Krokus galéria Bratislava 2016) a Nová skutočnosť. Bez dôkazov (Stredoslovenská galéria Banská Bystrica 2016), ktoré predstavili najmladšiu generáciu košických umelcov v rámci toho, čo britský kurátor Charles Esche nazval emocionálnym obratom. V ére post-internetového umenia rozšíreného do tradičných oblastí maľby a sochy dávajú novú fyzickosť virtuálnemu svetu, často cez „chudobné“ materiály a následne sa pýtajú na nadreálno zrodených objektov, čím otvárajú otázky novej spirituality.
Aktuálna výstava v Stredoslovenskej galérii Nová skutočnosť. Ľudská, príliš ľudská prináša diela reagujúce na novú emocionálnu a inštitucionálnu situáciu po ukončení akadémie.
Cez širšie spektrum umeleckých stratégií citlivých na nové technológie a sociálne médiá autori, mnohí bez vlastného ateliéru alebo iného inštitucionálneho ukotvenia, skúmajú motivácie svojej tvorby cez afektivitu. Ideologicky sa odpútavajú od vynútenej kreativity neoliberálneho sveta a nepriamo pritom ukazujú ako sa potencionálne deštruktívna umelecká energia neutralizuje v systéme neoliberálnej umeleckej projektovej práce a inštitucionálnej praxe. V predstavených prácach ide často o performatívne emocionálne skúmanie reprezentácií individuálneho tela ako miesta konfrontácie a (spirituálnej) udalosti.
Krátko po ukončení umeleckej akadémie bez vlastného ateliéru Adam Macko prerámcováva túto energiu na snahu nájsť bezprostredný vzťah k sebe samému a k tomu, čo zostane z tvorby bezpodmienečne po tom, ako opustí akademické médium maľby. Dva mesiace s obmedzeným príjmom potravy a neúmernou fyzickou záťažou boli autorovými slovami „snahou vytesniť život na túto situáciu a koncentrovať sa naň“. Séria pracovných listov s názvom Afterhuman sa odčleňuje od post-moderných diskusií o post-humánnom svete, v ktorom je zmena /transgresia/ premena vyžadovaná neustále ako následok neakceptácie, frustrácie, nátlaku či štandardu plnohodnotného života pričom je rámcovaná pripravenými obrazmi a ideologicky bezpečná.
Štandardizované obrazy a poznatky o duševnej chorobe spolu s kultúrnymi obrazmi kolážuje Ingrid Kepková s poetickými fragmentmi, reflexiou svojej tvorby a performatívnymi záznamami svojej osobnej situácie v príkladnej didaktickej estetike. Porovnávacie medicínske záznamy svojho mozgu a mozgu zdravého jedinca následne spracovala v tradičných grafických technikách.
Lavra je meno, ktoré dáva muž žene, aby ju pomenoval, je to tiež pseudonym, ktorý sa zrodil so samotným umelcom pred 12 rokmi, keď začal maľovať. Lavra je súčasná múza, sexuálna túžba, kontinuálna strata, hranica, obsesia a frustrácia. Lavra je skúmaním toho, čím môže byť túžba v kontexte neoliberálneho sveta s mýtom uspokojenia a terapeutickým prepisovaním práva na šťastie. V silnej potrebe zneuctiť panenský povrch pripomína práca Petra Maščáka nástojčivé odkazy na toaletách, je v nich emočná sila ale prekvapujúco aj intelektuálna vyzretosť.
Vynútená kreativita, ktorej výsledkom je prokrastinácia, sa stala témou pre Paula Melkora Červeniaka, ktorého hravé projekty začali marketingovým balíčkom pre súčasného umelca s názvom Umenie pre každého človeka (2014) a pokračovali sériou performancií pod názvom Procrastinate Art (2015), v ktorých umelec vytváral abstraktné umenie pomocou DIY protéz, ktoré si pripevnil k svojim rukám počas hry na počítači. Vo svojom projekte Umenie ako zbraň (2015) umelec personifikuje mýtického hrdinu z ARTušovskej legendy, ktorý bojuje s plátnami a za ne pomocou svojich DIY zbraní. V aktuálnej inštalácii pokračuje vo svojom šamanskom tréningu, v Personal Moses sa šetrič obrazovky a podložka pod myš stali miestom prenosu spirituálnych odkazov.
Vo svojej zvukovej a hudobnej performancii Martin Koniar využíva nástroje, ktoré vytvára z nájdených objektov. V aktuálnom zvukovom a svetelnom objekte prepája kresťanskú rituálnu tradíciu, využívanie gotických prvkov v subkultúre a noisovú hudbu. Jeho práca je súčasťou širšieho konceptu kritiky globálnej kultúry a straty rituálnej funkcie hudby.
Bohovia vo svete hmyzu Štefana Bačinského je psychedelický alegorický obraz, v ktorom kombinuje prvky barokovej výstavby obrazu s prostredím videohier. Rozvíja mytológiu vzťahov, prepája organické zvieracie motívy a figurálne prvky. Spojenia sú intuitívne, vizualizujú vnútorné pohyby a pudy.
Názov výstavy: Nová skutočnosť. Ľudská, príliš ľudská.
Usporiadateľ: Stredoslovenská galéria
Vystavujúci autori: Štefan Bačinský, Pavol Červeniak, Ingrid Kepková, Martin Koniar, Adam Macko, Peter Maščák
Kurátorka výstavy: Ivana Komanická
Miesto: Bethlenov dom, Dolná 8, Banská Bystrica
Vernisáž: /štvrtok/ 8. júna 2017 o 17.00 hod.
Trvanie výstavy: 8. jún – 27. august 2017
Výstava bude otvorená spolu s výstavou Vizuálna poézia / Visual Poetry v rovnakom termíne.
Vstup na vernisáž je voľný.
Tešíme sa na vašu návštevu!
