Recyklácia farieb, manipulácia s umeleckým odpadom, zbieranie a triedenie civilizačných fragmentov sú východiskami nových obrazov na papieri Svätopluka Mikytu (1973). Od malých “kufríkových” formátov, municióznych, neviditeľných zásahov ceruzou do pôvodného fotografického záznamu, ale najmä od angažovaných politických a historických tém s referenciou k našej stredoeurópskej minulosti (20. storočie) sa autor počas posledných piatich rokov posunul k neviazanej (vizuálnej) slobode. Kontajnery plné plastových sieťovín, stavebné plasty aj vlastný či cudzí umelecký odpad nazhromaždený za roky, nájdené, nezaradené formy a šablóny, pigmenty a nepotrebné plechovky ofsetovej farby z tlačiarní tvoriace environmentálnu záťaž opätovne dostáva do hry, vyťažuje ich potenciál.
Autor mení postupy práce, recykluje aj vlastné staršie diela a motívy, zväčšuje a relativizuje mierku a technológie. Digitálne reprodukcie a zväčšeniny vytvárajú pozadie pre ďalšie vrstvy a autorské vstupy. Monotypia, maľba, linorez, kresba, frotáž… zo zmesi nečitateľného chaosu vyťahuje Mikyta detaily, ktoré prezrádzajú, že obraz bol vytvorený koordinovane. Raz pracuje s farbou a gestom, inokedy na rovnakom kuse detailne prekresľuje šrafúru, z plochy prechádza do priestoru a jeho iluzívnej podoby z digitálnej tlače do reliéfu ofsetovej farby. Opätovne papier pretláča, ceruzou zvýrazňuje či potláča konkrétne motívy, oblieva farbou a necháva ju vytvoriť na papieri farebné chrasty. Skúša všetko a naraz. Akoby už nebol čas formulovať veci postupne a opatrne. Výslednú významovú interpretáciu necháva pre diváka opäť otvorenú.
Za podporu ďakujeme BARZZUZ – čerstvá káva, fresh coffee.
Zriaďovateľom Stredoslovenskej galérie
je Banskobystrický samosprávny kraj.
Vznik vystavených diel podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.
Foto: Ivana Klepáčová
