Výstava Vypovedaní nám prostredníctvom tvorby výtvarných umelcov približuje spôsob života Rómov v sledovanom dobovom kontexte 19. a 20. storočia.
Etnikum žijúce na periférii sa stalo častým námetom výtvarníkov, a to najmä vďaka ich pocitu voľnosti a slobody. Motívy zo života Rómov, tradičné povolania a spôsoby obživy, rôzne remeslá, hudobná a duchovná kultúra (pochovávanie, veštenie, čarovanie) poslúžili ako námety figurálnych kompozícií (matky s deťmi, hudobníci, cigánske štvrte, radovánky a oddych), v ktorých je zachytená prirodzená spiritualita prežitého okamihu. Podnázov výstavy – „Cigáni v slovenskom výtvarnom umení 19. a 20. storočia“ sa v našom prípade odvoláva na historickú skúsenosť, a toto pomenovanie tak bolo prirodzeným (literárne pôsobiacim) rozhodnutím kurátorskej koncepcie. Všetky vystavené diela pochádzajúce prevažne zo štátnych zbierok slovenských galérií a múzeí, majú presne daný názov, ktorý je predmetom katalogizačného procesu a ten aj vo výstave citujú.
Aj napriek tomu, že boli Rómovia na základe spoločensko-politických zmien odsunutí na perifériu spoločnosti, pokúsi sa výstava prostredníctvom klasických výtvarných druhov v konfrontácii s dokumentačným fotografickým materiálom podať historicko-etnografický náčrt spôsobu života Rómov na našom území. Vo folklóre slovanských národov zaujali Rómovia pomerne významné miesto ako napr. Židia. Obe etnické skupiny, v Európe geneticky cudzie, odlišujúce sa obyčajami, jazykom i vzhľadom, skoro vzbudili záujem autochtónneho obyvateľstva. Dôsledkom toho bolo aj množstvo kultúrnych a mentálnych charakteristík, rozdielov, stereotypov a predsudkov uplatňujúcich sa vo vzájomných vzťahoch rómskeho a majoritného obyvateľstva. Cesta k trvalej náprave vzájomných vzťahov nerómov a Rómov ako aj vylepšenie celkového spolunažívania by mala viesť práve cez osvetu a duchovnú obnovu Rómov, ako aj majoritného obyvateľstva. Názov výstavy nachádza svoju genézu v tereziánskom období 18. storočia a privlastňuje si latinský výraz „Relegatus“, čo v preklade znamená vypovedaný. Označenie na tele kapitálou latinského názvu predstavovalo pomerne miernejší fyzický trest pri porušení zákazu kočovania. Tieto snahy Márie Terézie mali zmierňovať diskriminačné opatrenia a zároveň riešiť problematiku kočovných Rómov, ktorí mali byť pri porušení zákazu vypovedaní za hranice monarchie.
Vytvorením kolekcie diel výtvarného umenia zo zbierkových fondov slovenských kultúrnych inštitúcií a súkromných majetkov tak vznikne ucelená tematická zbierka, ktorá ponúka možnosti ďalšej historickej, umenovednej a sociologickej analýzy. Jedným zo zámerov výstavného projektu je zmapovanie témy cez zbierkové fondy slovenských múzeí a galérií, s dôrazom na zbierkový fond Východoslovenskej galérie. Samotná koncepcia výstavy nemá záväzné geografické vymedzenie, nakoľko vlastný spôsob života Rómov sa neviazal na konkrétne miesto, a preto budú na výstave predstavené práce z viacerých kultúrnych regiónov s pestrým výberom autorského zastúpenia (Ladislav Mednyanszký, Elemír Halász-Hradil, Anton Jaszusch, Jozef Bendík, Maximilián Kurth, Rudolf Dzurko, Konštantín Bauer, a iní).
////
Autori koncepcie: Ján Kovačič, Miroslav Kleban
Grafický dizajn: Jozef Tušan, Palo Snoha
Za podporu ďakujeme BARZZUZ – čerstvá káva, fresh coffee.
Zriaďovateľom Stredoslovenskej galérie
je Banskobystrický samosprávny kraj.
Pozývame!
Foto: Ivana Klepáčová
