Výstavný plán 2022

Pretórium

november 2021 – február 2022

Radovan Čerevka: Detekčné pole

Kurátor: Peter Tajkov

Výstava skúma otázky moci a vierohodnosti skrz exponovanie artefaktu v privilegovanom rámci
muzeálnej praxe. V centre záujmu je odkrývanie, rekonštruovanie a interpretácia stôp a dejov
autorsky modelovanej reality s neurčitým časovým ukotvením. Autorove práce posledných rokov sa pohrávajú s aurou archeologickej fikcie, využívajúc bazálne materiálové riešenia a tradičné sochárske techniky. Najčerstvejšie série objektov využívajú referenčný rámec tzv. „(o)kultu tela“, resp. dystopiu jeho pozostatkov – objektov spotrebnej fitness – kultúry a výživových doplnkov, ako komplexnej zmesi (výtvarných) materiálov stimulujúcich chemické reakcie v tele. Okrem tenzie medzi objektmi a subjektmi tu Čerevka reflektuje agresívne marketingové stratégie vzývajúce staro – nových bojovníkov z archaického sveta antických hrdinov, kedykoľvek ochotných vyraziť do nového konfliktu.

apríl – august

VITÁLNE FORMY

Autor: Juraj Gavula
 
Monografická výstava Juraja Gavulu (1942) komplexnejšie predstavuje jeho sochársku tvorbu, ktorej cesta sa začala na konci šesťdesiatych rokov 20. storočia. Prvé hlbšie skúsenosti so sochou získal počas štúdia kameňosochárstva na Strednej škole umeleckopriemyselnej v Bratislave a v roku 1969 ukončil štúdium na novozaloženom progresívnom Oddelení skla v architektúre Václava Ciglera na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Tieto dve umelecké základne sa stali pre jeho výtvarnú tvorbu kľúčovými.
 
september – november
 

RAZ TOTO VŠETKO BUDE VAŠE!

Autor: Tomáš Džadoň

Umelecká spolupráca: Fero Jablonovský, František Demeter

Kurátorka: Mira Keratová

Výstava Tomáša Džadoňa s pracovným názvom „Raz toto všetko bude Vaše!“ vychádza z autorovho výskumu humornej kresby s témou ekológie zo začiatku 70. rokov, kedy sa na Slovensku začalo formovať̌ environmentálne povedomie, a to, v čase tzv. Perestrojky, v druhej polovici 80. rokov, vyústilo do ekologických iniciatív (viď. Bratislava/nahlas, 1986) a politickej opozície (Nežná revolúcia, 1989). Týka sa to najmä rekontextualizácie kresieb autora Fera Jablonovského (nar. 1956; napr. autorská kniha „Čo ťa páli has!“ z roku 1985, ktorá tematizuje premeny rurálneho Slovenska na modernú krajinu s panelovými domami), ktoré sa z pohľadu dneška javia ako profetické – avšak všetko čo bolo vtedy v humoristických časopisoch Roháč či Dikobraz karikatúrne prehnané, sa dnes už stalo každodennou žitou realitou (viď. prostredie systematicky znečisťované chemikáliami, smogom či plastmi atď.). Z ohľadom na dnešný svet klimatickej krízy má projekt vytvoriť akúsi vizionársku polohu hľadania predpovedí a na rok 2072 ako imaginárnych scenárov budúcnosti. Odľahčený formát tzv. zväčšenej karikatúry, transponovanej do formátu inštalácie a objektov, má imaginovať predstavy meniaceho sa sveta globálnych kríz. Niektoré časti kresieb sa majú týčiť, vyrezané z ich pôvodného pozadia, alebo ležať na zemi ako odložený, nepotrebný obal. V zhmotnenom motíve tanca, takpovediac na ruinách vlastného sveta, má byť návštevník vyzvaný k pohybu v obraze, ktorý má povahu kulisy dystopickej divadelnej hry. 

Výstava nadväzuje na Džadoňovu inštaláciu „Dedičstvo“ v pražskom Rudolfíne (2020), zväčšených a prekreslených eko-karikatúr karikaturistu Fera Jablonovského z rokov 1970- 1989. Tie boli realizované ako do humoru zabalená obžaloba establišmentu, ktorý systematicky poškodzoval životné prostredie (viď. plošná ťažba uhlia a surovín, necitlivá bytová alebo cestná výstavba, centralizované priemyselné zóny). Paradoxom prenosu média komornej časopiseckej karikatúry do priestorovej inštalácie bolo to, že hoci sa za posledné desaťročia zmenili vtedy kritizované okolnosti (napr. politický a hospodárský systém, majetková štruktúra vlastníctva pôdy a výrobných nástrojov, technológie, komplexita informácií a ich zdieľanie), neliberálny étos progresívnej modernity so sebou i ďalej nesie ťaživé dopady činnosti človeka na životné́ prostredie. A tie sú dnes ešte naliehavejšou témou než tomu bolo napr. v čase slávnej publikácie „Hranice rastu“ zo zač. 70. rokov (vyd. Rímsky klub), vplyvnej aj v československom undergrounde tej doby. Tomáš Džadoň je autorom Pamätníka ľudovej architektúry v Košiciach ( 2013 – 2016), zakladateľ združenia Verejný́ podstavec (2010-2013), koordinátor Ceny Oskára Čepana 2014 a 2015. Autor detského ihriska v Novom parku v Leopoldove, za ktoré bol aj ocenený. Spolu s Jakubom Kopcom a Klárou Zahradníčkovou boli ocenení 2. miestom v medzinárodnej súťaži na Pamätník holokaustu Rómov a Sintov v Letech u Písku (2020).

 

november – 2023

Senior linka

Kurátorka: Petra Hanáková

Výstava venovaná „kurátorskej práci“ súčasných československých umelkýň a umelcov zameranej na seniorov, vlastných či „adoptovaných“. Posolstvom výstavy by však nemala byt „staroba-choroba“ či „odcházení“, skôr druhý/tretí dych, kreativita a vitalita, teda tvorivý a múzický potenciál seniorov. A možno aj jeho istá aktualizácia po pandemických vlnách devastujúcich životy a elan vital seniorov. Prvá babička, ktorú si v súvislosti s touto témou vybavujem je stará mama Kateřiny Šedej z jej práce Je to jedno!. Autorka „zaúkolovala“ svoju apatickú príbuznú, aby sa rozpamätala na svoje „produktívne roky“ (pracovala ako predavačka v akýchsi kutilských potrebách) a výsledkom boli stovky „insitných“ technických kresieb, akýsi pamäťový produktový katalóg, roztapetovaný na stenách galérie. Šedá za toto dielo (fakticky dielo svojej babičky) získala Chalupeckého cenu. Odvtedy na tento „seniorský impulz“ reagujem pozornejšie. Mám dojem, že kolaborácie a inter-aktivity výtvarník-senior v súčasnom umení pribúdajú, niektoré diela sa už začínajú na seba podobať. Niežeby v minulosti rodina nebola výtvarníkom neraz zázemím či „materiálom“. Muži-umelci bežne expoatovali telá svojich partneriek (tzv. múz), „gendrové“ umelkyne svoje vlastné telá, telá svojich detí či milencov. Aj rodičia sa v portrétnych štúdiách bežne objavovali. V poslednom období (cca 10 rokov) sa ale pomerne často stáva objektom umeleckých projektov najmladšej generácie rodinný príslušník-senior, ktorý – a to je rozhodne nové! – neraz preberá aktívnu rolu, ponuku k spolupráci si uspôsobuje na svoj obraz, niekedy ju dokonca pôvodnému plánu či „zadaniu“ vnuka-umelca úplne odkloní.

Umelci a umelkyne svojich starých rodičov aktivizujú, občas vyslovene exploatujú, v porovnaní s minulosťou tu však funguje istá vzťahová inverzia – program už nerobia starí rodičia svojim vnukom, ale dospelí vnuci a vnučky svojím stále relatívne mladým a jarým babičkám a dedom.

Sociologické uchopenie starnutia populácie (teda zrejmý „senior turn“) zvlášť euro-americkej bielej civilizácie vidíme na každom kroku: v amerických filmoch „pre starších a pokročilých“, recyklujúcich vyslúžilé hviezdy, v ponukách pomalších destinácií cestovných kancelárií v rozbujnených univerzitách tretieho veku, vo výstavách 65+, v donedávna zriedkavých seniorských prílohách denníkov. Starne vitálna generácia 60. rokov, seniorov je stále viac a je pochopiteľné, že pre nich spoločnosť hľadá zmysluplný „kultúrny“ program. Vo výtvarnom umení tento trend korešponduje či fúzuje s všeobecným obratom k spolupráci, ku komunitnej a sociálnej práci. Pribúdajú „timurovské projekty“, kurátorstvo, záhradkárčenie a iné kutilské či „voľnočasové“ praktiky a aktivity. Mocnie étos hobby. A s tým akosi prirodzene súvisí aj odpočinková fáza ľudského života – dôchodok.

Rok 2012 bol dokonca Európskou úniou programovo podchytený ako „európsky rok aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity“, dôsledkom bolo možno práve výraznejšie pokrytie problematiky seniorov, akési oficiálne scitlivenie pre „tretí vek“.

 

Bethlenov dom

august 2020 – december 2022

Hydrozoa časť štvrtá:  F. Demeter / J. Čumlivski / J. Kopec

Kurátorka: Mira Keratová

Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici vlastní rozsiahlu zbierku diel archívnej a projektovej povahy neoavantgardného umelca generácie 60. rokov Stana Filka. Formát trvalej expozície z tejto zbierky HYDROZOA nie je koncipovaný tradične ako uzavretá a ukončená expozícia, ale má premenlivú povahu podľa meniaceho sa programu. V SSG ho realizujú pozvaní autori a autorky, ktorí kriticky prehodnocujú Filkove radikálne koncepty a v autonómnych umeleckých projektoch aktualizujú jeho odkaz pre súčasnosť. Program, ktorého cieľom nie je komodifikácia, ale rozširovanie poznania o Filkovom monumentálnom diele, bol verejnosti sprístupnený úvodnou časťou v roku 2017. Štvrtá časť, realizovaná na spôsob tzv. Bauhütte, v spoločnom autorskom poňatí grafického dizajnéra Jana Čumlivskeho (CZ), umelca Františka Demetera (SK) a architekta Jakuba Kopca (CZ) je miestošpecifickou priestorovou inštaláciou s názvom Space Is the Place.

 

December 2021 – marec 2022

Ján Jakub Stunder

Kurátorka: Ivana Komanická

Konzultantka: Katarína Beňová

Ján Jakub Stunder (1759-1810). Nikde cudzincom je prvou retrospektívnou výstavou pôvodom dánskeho portrétneho maliara obdobia osvietenstva a sentimentalizmu. Po štúdiách na Kráľovskej akadémii v Kodani a študijných cestách sa po francúzskej revolúcii usadil v Uhorsku a uviedol kozmopolitných intelektuálov a protestantskú aristokraciu do nových foriem zobrazovania. Názov výstavy je dobový odkaz na kozmopolitizmus a právo navštevovať cudzie miesta a usadiť sa na nich, ktoré formuloval Kant ako  výdobytok francúzskej revolúcie. Výstava sleduje prejavy umeleckého kozmopolitizmu a kozmopolitného priateľstva ako prejavov kultivovanej duše. Predstaví značnú časť jeho dochovaných portrétov a grafík z nich vychádzajúcich zo zbierok slovenských a maďarských inštitúcií.

Obrazový výber aktualizujú Marianna Mlynárčiková a Nóra Ružičková so svojou interaktívnou zvukovou inštaláciou.
Výstave predchádzal výskum, ktorý vyústil do bohato zdokumentovanej prvej monografie maliara s rovnomenným názvom. (ed. Katarína Beňová)

 

máj – august

Havlík/Sikora – Sneh kameň hviezda strom

Kurátor: Ján Král

Architekt: Matěj Smrkovský

Spoločná výstava Rudolfa Sikoru a Vladimíra Havlíka je priestorom pre konfrontáciu dvoch ciest, ktorými je možné dospieť k rovnakému svetonázoru. Zatiaľčo sa Sikorova objektivizačná stratégia dotýka pozície jednotlivca v kozme, Vladimír Havlík sa oproti tomu obracia k pospolitým vzťahom budovaným na základe nonspektakulárnych gest. Pre oboch umelcov sú spoločné témy vťahu ľudí k prírode a sebe navzájom, k zodpovednosti, k svetu a kozmu a budovaniu utopického presahu v snahe vymedziť naše premýšľanie o súčasnosti smerom k vytúženej budúcnosti.

Na úvod jednej slávnej televíznej debaty dvoch významných filozofov 20. storočia jej moderátor povedal, že obaja rečníci sú ako horolezci zdolávajúci v rovnakom okamihu rovnakú horu, ale každý z opačnej strany. Hoci vystavujúcich umelcov delí odlišná generácia a odlišné myšlienkové spoluprežívanie sveta a jeho spoluvutváranie prostredníctvom dvoch stratégií: „veľkého“ Sikorovho pohľadu zhora a Havlíkovho sledovania drobných posunov v našich vzťahoch. Výstavou asociativně rekonštruujeme naše prežívanie a vzťah k svetu na osi medzi makrokozmom a mikrokozmom.

október  2022 – február 2023

Ako na umenie…4 

edukatívno-prezentačná výstava

Kurátorka: Martina Martincová

Edukatívno-prezentačná výstava s pracovným názvom „Ako na umenie…4“ predstaví tvorbu súčasných vizuálnych umelcov (oslovení umleci/kyne k spolupráci: Daniela Krajčová, Jaroslav Kyša, Erik Sikora (potvrdený), Simona Gottierová, Eva Čarnoká Tkáčiková). Výstavou sa súčasne poskytne priestor na prácu a zhodnotenie bohatého zbierkového fondu Stredoslovenskej galérie formou možnej autorskej reinterpretácie vybraných umeleckých diel z kvalitnej a rozmanitej galerijnej zbierky. Hlavným zámerom výstavy je poukázať na vzdelávací potenciál prezentovaných umeleckých artefaktov prostredníctvom aktívnej a cielenej komunikácie s divákom cez priamu interakciu a súčasne tým učiť diváka vizuálnej gramotnosti, kritickému a divegentnému mysleniu.

Stála expozícia Dominika Skuteckého

celoročne

ZRENOVOVANÉ – Stála expozícia Dominika Skuteckého

Kurátorka: Katarína Baraníková

Zámerom novej expozície maliara Dominika Skuteckého je využiť potenciál umelcovej vily v Banskej Bystrici ako autentického prostredia jeho tvorby a rodinného života. Usadil sa tu koncom 19. storočia, po dlhoročnom pôsobení najmä v Benátkach a Viedni. Vilu si nechal postaviť podľa vlastných návrhov v neorenesančnom štýle so sgrafitovou výzdobou na priečelí, ktorú aj sám vytvoril.

Inštalácia v zrenovovanej vile približuje život maliara a jeho rodiny prostredníctvom expozičných tematických miestností. HALA TALIANSKEHO UMENIA predstavuje maliarove štúdiá a pôsobenie v Benátkach, tvorbu žánrových obrazov s výpravnými scénami zo slávnych benátskych chrámov a zákutí. Skuteckého najznámejšie dielo Trh v Banskej Bystrici so zachovanými artefaktami uvádza návštevníkov do ďalšieho priestoru – SALÓN, ktorý pripomína meštiansku kultúru obdobia konca habsburskej monarchie. Maľby s námetmi miestnej society z trhov a parkov striedajú veľkoformátové reprezentatívne portréty cisárskeho páru ako aj lokálnych osobností barónky Rádvánszkej, či mecenáša Teofila Stadlera. Na druhej strane salónu sa prostredníctvom intímnejších rodinných portrétov oboznámite s rodinnou históriou maliara. ATELIÉR odhaľuje vývin Skuteckého tvorby a maliarskej techniky. Od akademických počiatkov, cez štúdium starých renesančných techník a experimentovanie s farbami, až k neskoršiemu záujmu o svetelnosť luministickej (impresionistickej) maľby prelomu 19. – 20. storočia. Jedinečný je maliarsky cyklus dokumentujúci tradičnú prácu kotlárov z banskobystrických medených hámrov, ktorý vystihujú živelné efekty ohňa hámrových pecí. Miestnosť PRACOVŇA zostáva vyhradená pre dočasné výstavy – najmä pre prezentáciu tvorby talentovaných potomkov, ktorých zložité a tragické osudy približuje rodinná mapa. (Do konca roka 2020 je sprístupnená výstava umelcovho syna, Architekta Alexandra Skuteckého (1883 -1944). Prostredie ZIMNEJ ZÁHRADY ponúka návštevníkom oddychovú zónu pre tvorivé aktivity, či spoločenské hry.

Okrem rozšírenia expozície v umeleckohistorickom kontexte bola zrealizovaná čiastočná rekonštrukcia interiéru podľa nájdenej dokumentácie a dobových vzorov – úprava osvetlenia, okien, výmaľba stien, či vytvorená replika maliarskeho pódia v umelcovom ateliéri. Salón dotvára starožitný mobiliár z rodinnej zbierky maliarovho vnuka, spisovateľa a dramatika Petra Karvaša. Namiesto pasívnej obrazárne tak expozícia vytvára dobovo inšpiratívne prostredie prispôsobené pre pohodlné trávenie času návštevníkov s tvorivými aktivitami, kultúrnymi zážitkami aj sprievodnými dočasnými výstavami.

február 2022 – február 2023

Esej o Medenom hámri

Kurátorka: Zuzana Leškanič Majlingová

Medený hámor v Banskej Bystrici, ktorý bol vybudovaný ako súčasť Turzovsko-fuggerovského Banskobystrického mediarskeho podniku, bol po stáročia nositeľom vedeckého a technického rozvoja celého regiónu. Svoju takmer 500-ročnú činnosť ukončil v 90. rokoch 20. storočia a zostal opustený, pravdepodobne s mnohými environmentálnymi záťažami. Postupne chátra na periférii mesta ako odpudzujúci či vytesňovaný obraz – odvrátená strana spoločenského pokroku a komplikovanej transformácie. Jeho historický a kultúrny význam sa pomaly rozkladá v neurčitej vágnosti terénu (terrain vague – Ignasi de Solà-Morales Rubió) a nejasných funkciách zdevastovaných objektov, ktorých pôvodné obrysy a monumentálnu pamäť dokáže dnes odčítať už len hŕstka odborníkov.

Ľudí a dobovú atmosféru v hámri nám približujú diela Dominika Skuteckého. Umelcov maliarsky cyklus kotlárov z Medeného hámra je mimoriadny programovou témou, podrobne zachytáva reálie i podobu a organizáciu práce v tomto prostredí na začiatku 20. storočia. Výstava Esej o Medenom hámri je súčasnou umeleckou reflexiou tohto špecifického miesta. Pokúša sa interpretovať maliarsky cyklus kotlárov z Medeného hámra Dominika Skuteckého v kontexte významnej pamiatky – historického priemyselného areálu – a komparovať jeho dielo s aktuálnymi fotografiami Jána Kekeliho. Ján Kekeli ich zaznamenal klasickým analógovým spôsobom na čiernobiely veľkoformátový plan film po viac ako 100 rokoch na rovnakých miestach, ktoré inšpirovali známeho maliara. Kolážovo-esejistickým usporiadaním muzeálneho materiálu a výtvarného diela oboch autorov ponúka výstava Esej o Medenom hámri divákovi možnosť diskurzívneho uvažovania o súčasných ekonomických, sociálnych a hodnotových systémoch, našej zraniteľnosti a neistých pozíciách v nich.

Súčasťou výstavy je aj zdigitalizovaný model Medeného hámra s animáciami, ktorý podľa vzácneho originálu zhotoveného v roku 1926 v Technickom múzeu v Prahe vytvorili Róbert Tame a Paľo Šimko. Originál modelu je súčasťou zbierky Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici a vystavený je v Múzeu medi v Španej Doline.

Za súčinnosť pri príprave výstavy ďakujeme: Slovenské banské múzeum, Múzeum medi v Španej Doline, Slovenská národná galéria.