Výstavný plán 2021

Pretórium

 

November 2020 – júl 2021

Ján Viazanička: Krajina stredu

Kurátorka: Zuzana Leškanič Majlingová

Príspevkom k postupne sa obnovujúcemu záujmu o skúmanie rurálneho prostredia na poli spoločenských, humanitných disciplín a umenia na Slovensku je projekt výstavy a katalógu Krajina stredu. Krajina stredu je otvorený cyklus dokumentárnych fotografií Jána Viazaničku, ktorými už 3 roky systematicky mapuje mikroregión Severného Podpoľania, kam patria obce Dúbravica, Poniky, Ponická Huta, Čerín, Čačín, Hrochoť, Horná a Dolná Mičiná a ďalšie stredoslovenské obce. Lokalita je špecifická geograficky (chránená oblasť Poľana), množstvom významných historických pamiatok svetskej a sakrálnej architektúry stredoveku a bohatým folklórnym dedičstvom. Viazanička sa však nezameriava na miestopisné záznamy známeho kultúrneho dedičstva, naopak skúma región okom dokumentárneho fotografa, ktorého viac zaujíma súčasná vizuálna podoba lokality, ako jeho cenená kultúrna minulosť. Osobným spoznávaním prostredia a ľudí, ktorí v ňom žijú a postupným zbieraním fotografických záberov, zachytáva obraz aktuálne živej a žitej socio – kultúrnej realitystredoslovenského vidieka.

 

september 2021 – október 2021

Zbierka Borisa Kršňáka / Slovenské U.F.O. a iné transcendencie

Kurátor: Adam Hnojil

Hosťujúci umelec: Jiří Kovanda

V polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia sa v slovenskom výtvarnom umení zrodilo doslova revolučné umenie. Vzniklo ako protest proti diktátu socialistického realizmu, ale aj na protest proti malomeštiackemu vnímaniu umenia, ako pekného obrázku, ktorý si zavesia majitelia nad gauč a farbu rámu prispôsobia farbe nábytku.
Už prvé diela umelcov ako Stano Filko, Alex Mlynárčik, Július Koller z roku 1965 patria k vrcholom slovenského konceptu, ale patria aj do kníh o dejinách svetového výtvarného umenia. Žiaľ, stále tam nie sú adekvátne zastúpené. Bolo to autenticky slovenské a pritom zároveň aktuálne svetové umenie, ktoré ale až do roku 1989 vznikalo viac-menej skryté v ateliéroch umelcov. Aj po revolúcii malo sťaženú cestu medzi domáce publikum. Ešte za socializmu začala vznikať zbierka Borisa Kršňáka známa aj pod názvom Galéria Artandconcept. Za viac ako 30 rokov sa mu podarilo vytvoriť zbierku o ktorej vedia domáce i svetové galérie. Diela z tejto zbierky si zapožičali napríklad National Gallery of Art vo Washingtone, MUMOK vo Viedni, Ludwig múzeum v Budapešti, GHMP v Prahe či Muzeum Sztuki v Lodži.

november 2021 – február 2022

Radovan Čerevka: Detekčné pole

Kurátor: Peter Tajkov

Výstava skúma otázky moci a vierohodnosti skrz exponovanie artefaktu v privilegovanom rámci
muzeálnej praxe. V centre záujmu je odkrývanie, rekonštruovanie a interpretácia stôp a dejov
autorsky modelovanej reality s neurčitým časovým ukotvením. Autorove práce posledných rokov sa pohrávajú s aurou archeologickej fikcie, využívajúc bazálne materiálové riešenia a tradičné sochárske techniky. Najčerstvejšie série objektov využívajú referenčný rámec tzv. „(o)kultu tela“, resp. dystopiu jeho pozostatkov – objektov spotrebnej fitness – kultúry a výživových doplnkov, ako komplexnej zmesi (výtvarných) materiálov stimulujúcich chemické reakcie v tele. Okrem tenzie medzi objektmi a subjektmi tu Čerevka reflektuje agresívne marketingové stratégie vzývajúce staro – nových bojovníkov z archaického sveta antických hrdinov, kedykoľvek ochotných vyraziť do nového konfliktu.

Bethlenov dom

 

december 2020 – jún 2021

AKO NA UMENIE…3 /portrét a figúra/ 

Kurátorka: Martina Martincová

Výstava zo zbierky SSG zameraná na tému portrétu a figúry, predstaví výber cca. 50 diel v oblasti maľby, kresby, grafiky a fotografií od umelcov moderny až po predstaviteľov súčasného vizuálneho umenia. Výstava prepája koncept kurátorský a edukatívny. Pôjde jednak o prezentáciu umenia a súčasne o edukáciu samotného návštevníka prostredníctvom aplikovaných vzdelávacích foriem a metód.

 

august 2020 – august 2021

Hydrozoa časť štvrtá:  F. Demeter / J. Čumlivski / J. Kopec

Kurátorka: Mira Keratová

Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici vlastní rozsiahlu zbierku diel archívnej a projektovej povahy neoavantgardného umelca generácie 60. rokov Stana Filka. Formát trvalej expozície z tejto zbierky HYDROZOA nie je koncipovaný tradične ako uzavretá a ukončená expozícia, ale má premenlivú povahu podľa meniaceho sa programu. V SSG ho realizujú pozvaní autori a autorky, ktorí kriticky prehodnocujú Filkove radikálne koncepty a v autonómnych umeleckých projektoch aktualizujú jeho odkaz pre súčasnosť. Program, ktorého cieľom nie je komodifikácia, ale rozširovanie poznania o Filkovom monumentálnom diele, bol verejnosti sprístupnený úvodnou časťou v roku 2017. Štvrtá časť, realizovaná na spôsob tzv. Bauhütte, v spoločnom autorskom poňatí grafického dizajnéra Jana Čumlivskeho (CZ), umelca Františka Demetera (SK) a architekta Jakuba Kopca (CZ) je miestošpecifickou priestorovou inštaláciou s názvom Space Is the Place.

 

 

október 2020 – máj 2021

Hydrozoa časť piata:  Petra Feriancová

Kurátorka: Mira Keratová

Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici vlastní rozsiahlu zbierku diel archívnej a projektovej povahy neoavantgardného umelca generácie 60. rokov Stana Filka. Formát trvalej expozície z tejto zbierky HYDROZOA má premenlivú povahu podľa meniaceho sa programu, ktorý v SSG realizujú pozvaní autori v reakcii na Filkovu tvorbu, ktorú komponujú do novej inštalácie, prostredia, jednotlivého diela, alebo vytvárajú autonómne umelecké projekty. Program bol verejnosti sprístupnený úvodnou časťou v decembri 2017. Piata časť programu HYDROZOA, Stálej expozície Stana Filka v SSG v autorskom poňatí Petry Feriancovej je rozmerným sochárskym objektom akvária jónického tvaru.

 

júl 2021 – október 2021

Edmund Gwerk – Paralely a paradoxy

Kurátorka: Zsofia Kiss-Szemán

Repríza výstavy priemierovo uvedenej v Galérii mesta Bratislava.

Výstava Edmund Gwerk – Paralely a paradoxy, predstavuje 80 autorových vrcholných diel, podáva obraz o celej jeho tvorbe od dvadsiatych do štyridsiatych rokov 20. storočia. Prostredníctvom stovky fotografií a dobových dokumentov sa návštevníčky a návštevníci môžu oboznámiť so životnou dráhou tohto významného predstaviteľa medzivojnového maliarstva na Slovensku, ako aj jeho manželky, významnej literárnej vedkyne Alžbety Göllnerovej-Gwerkovej.

Október 2021

Kresliareň

Boris Vaitovič – Následky ticha

Kurátor: Samuel Velebný

Svetielko je jedným zo série Vaitovičom kontinuálne prototypovaných zariadení tematizujúcich princípy reziduálnych, teda zvyškových energií. Svetielko pracuje s bežnou situáciou ľudskej každodennosti – momentmi prípravy a pitia čaju. To sa deje vďaka niekoľkým fázam energetických javov. Medzi zovretím vody a prvým dúškom je nutná fáza chladnutia na konzumovateľnú teplotu. Z jednej perspektívy nepríjemné čakanie, z inej zas desaťminútovka na rýchle domáce práce či rozhovor. Z perspektívy uvažovania o zvyškových energiách ide ale hlavne o proces straty tepelnej energie do „ničoty“ okolitého priestoru. Kontext, do ktorého túto stratu dáva objekt Svetielka, je zvláštne antropocentrický aj neantropocentrický zároveň. Vaitovič zefektívňuje banálny ľudský akt, aby v širokom ponímaní urobil symbolické gesto ohľadom planetárnej prírody a jej zdrojov. Toto gesto je ale stále koncipované „ľudsky“ ako svetielko, dizajnový doplnok pre intímnu chvíľu pitia čaju, keď je človek so sebou alebo so svojimi blízkymi. Objekt v role podšálky „vysáva“ z hrnčeka tepelnú energiu a mení ju na svetelné efekty rozžiarujúce miestnosť. „Rituálny objekt“ Svetielko je vytvorený z odpadových súčiastok so zapojením technológie tzv. Peltierovho článku. Symbolické gesto „človeka svetu“ sa teda deje aj v rovine materiálovej poetiky a drsnej estetiky pôvodných automobilových súčiastok prenesených na obývačkový čajový stolík akoby z distopickej no vlastne uvedomelej hypotetickej budúcnosti. „Lifehacking“ na základe vypointovaného aplikovania jednoduchých vedeckých poznatkov je princípom celej série Vaitovičových objektov. Na pomedzí formy experimentálneho dizajnu, performatívneho umeleckého gesta či šamanského rituálu zdôrazňujú, že jednoduchými úpravami môžu aj staré veci zaujať miesto v každodennosti, často nasiaknutej spotrebiteľskými návykmi a vysokým produkovaním odpadov.

 

December 2021 – 2022

Ján Jakub Stunder

Kurátorka: Ivana Komanická

Konzultantka: Katarína Beňová

 

Stála expozícia Dominika Skuteckého

 

celoročne

ZRENOVOVANÉ – Stála expozícia Dominika Skuteckého

Kurátorka: Katarína Baraníková

Zámerom novej expozície maliara Dominika Skuteckého je využiť potenciál umelcovej vily v Banskej Bystrici ako autentického prostredia jeho tvorby a rodinného života. Usadil sa tu koncom 19. storočia, po dlhoročnom pôsobení najmä v Benátkach a Viedni. Vilu si nechal postaviť podľa vlastných návrhov v neorenesančnom štýle so sgrafitovou výzdobou na priečelí, ktorú aj sám vytvoril.

Inštalácia v zrenovovanej vile približuje život maliara a jeho rodiny prostredníctvom expozičných tematických miestností. HALA TALIANSKEHO UMENIA predstavuje maliarove štúdiá a pôsobenie v Benátkach, tvorbu žánrových obrazov s výpravnými scénami zo slávnych benátskych chrámov a zákutí. Skuteckého najznámejšie dielo Trh v Banskej Bystrici so zachovanými artefaktami uvádza návštevníkov do ďalšieho priestoru – SALÓN, ktorý pripomína meštiansku kultúru obdobia konca habsburskej monarchie. Maľby s námetmi miestnej society z trhov a parkov striedajú veľkoformátové reprezentatívne portréty cisárskeho páru ako aj lokálnych osobností barónky Rádvánszkej, či mecenáša Teofila Stadlera. Na druhej strane salónu sa prostredníctvom intímnejších rodinných portrétov oboznámite s rodinnou históriou maliara. ATELIÉR odhaľuje vývin Skuteckého tvorby a maliarskej techniky. Od akademických počiatkov, cez štúdium starých renesančných techník a experimentovanie s farbami, až k neskoršiemu záujmu o svetelnosť luministickej (impresionistickej) maľby prelomu 19. – 20. storočia. Jedinečný je maliarsky cyklus dokumentujúci tradičnú prácu kotlárov z banskobystrických medených hámrov, ktorý vystihujú živelné efekty ohňa hámrových pecí. Miestnosť PRACOVŇA zostáva vyhradená pre dočasné výstavy – najmä pre prezentáciu tvorby talentovaných potomkov, ktorých zložité a tragické osudy približuje rodinná mapa. (Do konca roka 2020 je sprístupnená výstava umelcovho syna, Architekta Alexandra Skuteckého (1883 -1944). Prostredie ZIMNEJ ZÁHRADY ponúka návštevníkom oddychovú zónu pre tvorivé aktivity, či spoločenské hry.

Okrem rozšírenia expozície v umeleckohistorickom kontexte bola zrealizovaná čiastočná rekonštrukcia interiéru podľa nájdenej dokumentácie a dobových vzorov – úprava osvetlenia, okien, výmaľba stien, či vytvorená replika maliarskeho pódia v umelcovom ateliéri. Salón dotvára starožitný mobiliár z rodinnej zbierky maliarovho vnuka, spisovateľa a dramatika Petra Karvaša. Namiesto pasívnej obrazárne tak expozícia vytvára dobovo inšpiratívne prostredie prispôsobené pre pohodlné trávenie času návštevníkov s tvorivými aktivitami, kultúrnymi zážitkami aj sprievodnými dočasnými výstavami.

 

2020 – november 2021

ARCHITEKT ALEXANDER SKUTECKÝ

Kurátorka: PhDr. Klára Kubičková, PhD.

Spolu-kurátorka: Katarína Baraníková

Autor: Alexander Skutecký

V rodinnej Vile Dominika Skuteckého reprízujeme výstavu medzivojnového architekta Alexandra Skuteckého (25.6. 1883, Viedeň – 1944), ktorý bol starším synom známeho maliara Dominika Skuteckého. Architekt pôsobil po ukončení štúdia v Budapešti a neskôr najmä v Bratislave, kde projektoval verejné stavby na základe súťaží – napríklad budovu Všeobecnej úverovej banky (dnes OTP banka) na Štúrovej ulici, či Justičný palác spolu s Vojtechom Holeschom. Výstava sleduje aj jeho životnú dráhu. Alexander Skutecký je jedným z mnohých aktívnych medzivojnových architektov, ktorých tragicky postihla 2. svetová vojna. Výstava popri zhodnotení architektovej tvorby predstavuje aj osobnosť Alexandra Skuteckého a prispieva k mapovaniu pôsobenia rodiny Skuteckých.

 

november 2021 – 2020

Dominik Skutecký a Medený hámor

Kurátorka: Zuzana Leškanič Majlingová

Zámerom projektu je pripraviť výstavu D. Skutecký a Medený hámor, ktorá odbornej i laickej verejnosti predstaví umelca ako priekopníka pracovného motívu v žánrovej maľbe, na prelome 19. a 20. st. na našom území. Sústredí sa na prezentovanie výberu z rozsiahleho maliarskeho cyklu dokumentujúceho tradičnú prácu kotlárov, ktorých autor zachytával v prostredí jedného z najstarších bansko – metalurgických podnikov v Európe. Našim cieľom je pripraviť výstavu, ktorá bude interpretovať Skuteckého maliarsky cyklus kotlárov podrobne a práve v kontexte samotného priemyselného podniku banskobystrického Medeného hámra s cieľom hlbšieho pochopenia súdobých sociálnych reálií a predovšetkým podôb, možností i limitov ich zobrazenia a umeleckého spracovania v Skuteckého tvorbe. Projekt má tiež ambíciu prepájať odborníkov a vedcov z viacerých oblastí, ktorí sa v ostatnom období venovali a venujú výskumu samotného Medeného hámra, ako jednej z najvýznamnejších pamiatok industriálnej architektúry na Slovensku, ale aj sociálnym dejinám predmetného priestoru. Do spolupráce na projekte zapájame viaceré výskumné a zbierkotvorné inštitúcie, ktoré disponujú archívnymi a zbierkovými kolekciami, ktoré budú popri maľbe na výstave tiež zastúpené. Projekt budeme realizovať vo výstavnom priestore PRACOVŇA, ktorý je súčasťou stálej expozície maliara Dominika Skuteckého a je určený na krátkodobé sprievodné výstavy zamerané na prehlbovanie poznania a kontextualizovanie umelcovej tvorby i stálej expozície.