Výstavný plán 2023

Pretórium

 

november 2022 – apríl 2023

Senior linka

Kurátorka: Petra Hanáková

Výstava venovaná „kurátorskej práci“ súčasných slovenských a českých umelkýň a umelcov zameranej na seniorov, vlastných či „adoptovaných“, téme transgeneračnej rezonancie a vzájomného prenosu skúsenosti vo vzťahu vnuk/vnučka a stará mama/starý otec. 

Ak sledujeme trendy súčasného umenia, spozorujeme medzi nimi v rámci sociálneho a komunitného obratu, akéhosi vzťahového a rodinného „zateplenia“ umeleckej praxe, zvláštnu a celkom sympatickú „starorodičovskú“ tému. Najmä v Čechách, ale aj u nás sa objavujú projekty, v ktorých umelci/umelkyne kontaktujú svojich starých rodičov, venujú im osobitú pozornosť, „vyťahujú“ ich tvorivosť zo šuflíkov, otvárajú rodinné histórie, iniciujú kolaboratívne či „oral-historické“ diela. Akoby sa po rokoch akcelerácie a age-isticky nastavenej umeleckej praxe, poháňanej diktátom nových médií a emerging artists, (aj) umenie unavilo a spomalilo a začalo sa obzerať po pomalších médiách a starších zdrojoch. Akoby umenie i spoločnosť mali viac potrebu seniorom načúvať. Isteže sa nejedná o najhorúcejší trend: „komunita“ ako téma v súčasnom umení vrcholí krátko po roku 2000 a seniorských projektov je/bolo najviac okolo roku 2010, akurát Korona túto tému akosi viac zvnútornila a spravila ju závažnejšou.  

Niežeby v minulosti rodina nebola výtvarníkom neraz zázemím či „materiálom“. Muži-umelci bežne exploatovali telá svojich partneriek (tzv. múz), „gendrové“ umelkyne svoje vlastné telá, telá svojich detí či milencov. Aj rodičia sa v portrétnych štúdiách bežne objavovali. V poslednom období sa ale pomerne často stáva objektom umeleckých projektov najmladšej generácie rodinný príslušník-senior, ktorý – a to je rozhodne nové! – neraz preberá aktívnu rolu, ponuku k spolupráci si uspôsobuje na svoj obraz, niekedy ju dokonca pôvodnému plánu či „zadaniu“ vnuka-umelca úplne odkloní.

Umelci a umelkyne svojich starých rodičov aktivizujú, občas vyslovene exploatujú, v porovnaní s minulosťou tu však funguje istá vzťahová inverzia – program už nerobia starí rodičia svojim vnukom, ale dospelí vnuci a vnučky svojím stále relatívne mladým a jarým babičkám a dedom.

Sociologické uchopenie starnutia populácie (teda zrejmý „senior turn“) zvlášť euro-americkej bielej civilizácie vidíme na každom kroku: v amerických filmoch „pre starších a pokročilých“, recyklujúcich vyslúžilé hviezdy, v ponukách pomalších destinácií cestovných kancelárií v rozbujnených univerzitách tretieho veku, vo výstavách 65+, v seniorských prílohách denníkov. Starne vitálna generácia 60. rokov, seniorov je stále viac a je pochopiteľné, že pre nich spoločnosť hľadá zmysluplný program. Vo výtvarnom umení tento trend korešponduje s všeobecným obratom k spolupráci, ku komunitnej a sociálnej práci. Pribúdajú „timurovské projekty“, kurátorstvo, záhradkárčenie a iné kutilské či voľnočasové praktiky a aktivity. Mocnie étos hobby. A s tým akosi prirodzene súvisí aj odpočinková fáza ľudského života – dôchodok. 

Témou výstavy je teda seniorský impulz (či impulz seniorom), skrátka umelecké zviditeľňovanie a – čo možno nie je najkrajší termín – : exploatovanie seniorov. Posolstvom výstavy by však rozhodne nemala byť „staroba-choroba“ či „odcházení“, skôr druhý/tretí dych, kreativita a vitalita, teda tvorivý a múzický potenciál seniorov. A možno aj jeho istá aktualizácia po pandemických vlnách devastujúcich životy a možno elan vital seniorov. 

 

ART IS HERE

apríl 2023 – júl 2023

Kurátor: Ondrej Chrobák

 

HYDROZOA, časť 6. Stála expozícia Stana Filka

júl 2023 – október 2023

Kurátorka: Mira Keratová

 

 

Bethlenov dom

august 2020 – marec 2023

Hydrozoa časť štvrtá:  F. Demeter / J. Čumlivski / J. Kopec

Kurátorka: Mira Keratová

Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici vlastní rozsiahlu zbierku diel archívnej a projektovej povahy neoavantgardného umelca generácie 60. rokov Stana Filka. Formát trvalej expozície z tejto zbierky HYDROZOA nie je koncipovaný tradične ako uzavretá a ukončená expozícia, ale má premenlivú povahu podľa meniaceho sa programu. V SSG ho realizujú pozvaní autori a autorky, ktorí kriticky prehodnocujú Filkove radikálne koncepty a v autonómnych umeleckých projektoch aktualizujú jeho odkaz pre súčasnosť. Program, ktorého cieľom nie je komodifikácia, ale rozširovanie poznania o Filkovom monumentálnom diele, bol verejnosti sprístupnený úvodnou časťou v roku 2017. Štvrtá časť, realizovaná na spôsob tzv. Bauhütte, v spoločnom autorskom poňatí grafického dizajnéra Jana Čumlivskeho (CZ), umelca Františka Demetera (SK) a architekta Jakuba Kopca (CZ) je miestošpecifickou priestorovou inštaláciou s názvom Space Is the Place.

 

Ako na umenie…4 

október 2022 – marec 2023

edukatívno-prezentačná výstava

Kurátorka: Martina Martincová

Hrať sa je odpradávna prirodzená ľudská činnosť. Je úzko spojená so slobodou, spontánnosťou a myslením. Prostredníctvom hry prežívame, učíme sa porozumieť novým veciam, osvojujeme si naše poznatky či nachádzame ďalšie možnosti a riešenia, ako spoznávať a uvažovať nielen o svete naokolo, ale aj o sebe samých.

Na edukatívno-prezentačnej výstave pod názvom Ako na umenie… 4 nás k samotnej hre prizývajú piati súčasní vizuálni umelci, časť z nich už ocenili aj prestížnou Cenou Oskára Čepana. Väčšina prezentovaných autorských koncepcií jednotlivých umelcov spadá do oblasti participatívneho umenia, v ktorom návštevník vystupuje z roly diváka a stáva sa účastníkom, priamym spolutvorcom. V tomto vzájomnom „dialógu“ medzi aktérom a samotným dielom ide zároveň o procesy vnímania, prežívania, ale tiež schopnosť prijať, akceptovať a byť niečoho súčasťou.

Grafička a dizajnérka Eva Čarnoká (1976) nám vo svojej interaktívnej inštalácii Diskrétna zóna vytvára pomyselný ochranný priestor až intímnu zónu na pozastavenie sa, zahĺbenie, osobnú meditáciu, ale aj zdôverenie, vyspovedanie či zanechanie odkazu blízkej osobe.

Multimediálna umelkyňa Simona Gottierová (1991) v procesuálnej inštalácii Načúvaj nám, buď tu s nami, vracaj sa k nám znova a znova… pracuje s našou mierou citlivosti vnímania, trpezlivosti, dotyku a schopnosťou prijať matériu v jej elementárnej podstate.

Spontánny, intuitívny pohyb v mestskom prostredí Banskej Bystrice a okolia, prepojený so skúmaním verejného priestoru z pohľadu nezaujatého detského diváka zaznamenáva vo svojom diele Vyšitá veduta umelkyňa Daniela Krajčová (1983). Máme do neho možnosť tvorivo vstúpiť a vyznačiť v ňom našu vlastnú trajektóriu pohybu po našom meste formou výšivky, ktorá je blízka aj lokálnej ľudovej tradícii.

Prostredníctvom autorského projektu Na okamih sochára a multimediálneho umelca Jaroslava Kyšu (1981) sme pre zmenu vtiahnutí do veľkorysého galerijného priestoru. V ňom sa môžeme pohrávať s kompozíciou sochárskych soklov, rôzne ich umiestňovať a aranžovať na ne vlastné objekty, či pracovať so svojím telom a inscenovať živé sochy.

Posledný z vystavujúcich umelcov Erik Sikora (1986) nás vo vytvorenej Krajine pod pokrievkou nevšedným spôsobom a s humorom jemu vlastným nabáda k pozorovaniu a spoluvytváraniu neobyčajného prostredia so špagetami, nachádzajúceho sa v špecifickom kupolovitom objekte na nádvorí galérie.

V prezentovaných vizuálne a tematicky rôznorodých inštaláciách vystavujúcich umelcov sme vedome vtiahnutí do tvorivého a myšlienkového procesu, v ktorom zohráva dôležitú úlohu interakcia, intenzita prežitého okamihu, priamy dotyk, ktorý v dnešnej pretechnizovanej dobe čoraz viac absentuje. A práve galérie ako strategické platformy v oblasti edukácie umením sa stávajú čoraz častejšie „živými organizmami“, v ktorých dochádza k sprostredkovávaniu autentického zážitku i cez osobný kontakt s umeleckými dielami.

 

Umenie Podkarpatskej Rusi – 1919 – 1938

Prevzatá výstava z Východoslovenskej galérie

marec 2023 – jún 2023

Kurátor: Miroslav Kleban

 

Kúzelný svet vonkajšieho zdania

Prevzatá výstava z Východoslovenskej galérie

júl 2023 – september 2023

Kurátorka: Štefánia Ďuricová

 

Edukatívno-prezentačná výstava

jeseň 2023 – 2024

Kurátorka: Martina Martincová, Zuzana Medzihorská

 

Stála expozícia Dominika Skuteckého

celoročne

ZRENOVOVANÉ – Stála expozícia Dominika Skuteckého

Kurátorka: Katarína Baraníková

Zámerom novej expozície maliara Dominika Skuteckého je využiť potenciál umelcovej vily v Banskej Bystrici ako autentického prostredia jeho tvorby a rodinného života. Usadil sa tu koncom 19. storočia, po dlhoročnom pôsobení najmä v Benátkach a Viedni. Vilu si nechal postaviť podľa vlastných návrhov v neorenesančnom štýle so sgrafitovou výzdobou na priečelí, ktorú aj sám vytvoril.

Inštalácia v zrenovovanej vile približuje život maliara a jeho rodiny prostredníctvom expozičných tematických miestností. HALA TALIANSKEHO UMENIA predstavuje maliarove štúdiá a pôsobenie v Benátkach, tvorbu žánrových obrazov s výpravnými scénami zo slávnych benátskych chrámov a zákutí. Skuteckého najznámejšie dielo Trh v Banskej Bystrici so zachovanými artefaktami uvádza návštevníkov do ďalšieho priestoru – SALÓN, ktorý pripomína meštiansku kultúru obdobia konca habsburskej monarchie. Maľby s námetmi miestnej society z trhov a parkov striedajú veľkoformátové reprezentatívne portréty cisárskeho páru ako aj lokálnych osobností barónky Rádvánszkej, či mecenáša Teofila Stadlera. Na druhej strane salónu sa prostredníctvom intímnejších rodinných portrétov oboznámite s rodinnou históriou maliara. ATELIÉR odhaľuje vývin Skuteckého tvorby a maliarskej techniky. Od akademických počiatkov, cez štúdium starých renesančných techník a experimentovanie s farbami, až k neskoršiemu záujmu o svetelnosť luministickej (impresionistickej) maľby prelomu 19. – 20. storočia. Jedinečný je maliarsky cyklus dokumentujúci tradičnú prácu kotlárov z banskobystrických medených hámrov, ktorý vystihujú živelné efekty ohňa hámrových pecí. Miestnosť PRACOVŇA zostáva vyhradená pre dočasné výstavy – najmä pre prezentáciu tvorby talentovaných potomkov, ktorých zložité a tragické osudy približuje rodinná mapa. (Do konca roka 2020 je sprístupnená výstava umelcovho syna, Architekta Alexandra Skuteckého (1883 -1944). Prostredie ZIMNEJ ZÁHRADY ponúka návštevníkom oddychovú zónu pre tvorivé aktivity, či spoločenské hry.

Okrem rozšírenia expozície v umeleckohistorickom kontexte bola zrealizovaná čiastočná rekonštrukcia interiéru podľa nájdenej dokumentácie a dobových vzorov – úprava osvetlenia, okien, výmaľba stien, či vytvorená replika maliarskeho pódia v umelcovom ateliéri. Salón dotvára starožitný mobiliár z rodinnej zbierky maliarovho vnuka, spisovateľa a dramatika Petra Karvaša. Namiesto pasívnej obrazárne tak expozícia vytvára dobovo inšpiratívne prostredie prispôsobené pre pohodlné trávenie času návštevníkov s tvorivými aktivitami, kultúrnymi zážitkami aj sprievodnými dočasnými výstavami.

február 2022 – február 2023

Esej o Medenom hámri

Kurátorka: Zuzana Leškanič Majlingová

Medený hámor v Banskej Bystrici, ktorý bol vybudovaný ako súčasť Turzovsko-fuggerovského Banskobystrického mediarskeho podniku, bol po stáročia nositeľom vedeckého a technického rozvoja celého regiónu. Svoju takmer 500-ročnú činnosť ukončil v 90. rokoch 20. storočia a zostal opustený, pravdepodobne s mnohými environmentálnymi záťažami. Postupne chátra na periférii mesta ako odpudzujúci či vytesňovaný obraz – odvrátená strana spoločenského pokroku a komplikovanej transformácie. Jeho historický a kultúrny význam sa pomaly rozkladá v neurčitej vágnosti terénu (terrain vague – Ignasi de Solà-Morales Rubió) a nejasných funkciách zdevastovaných objektov, ktorých pôvodné obrysy a monumentálnu pamäť dokáže dnes odčítať už len hŕstka odborníkov.

Ľudí a dobovú atmosféru v hámri nám približujú diela Dominika Skuteckého. Umelcov maliarsky cyklus kotlárov z Medeného hámra je mimoriadny programovou témou, podrobne zachytáva reálie i podobu a organizáciu práce v tomto prostredí na začiatku 20. storočia. Výstava Esej o Medenom hámri je súčasnou umeleckou reflexiou tohto špecifického miesta. Pokúša sa interpretovať maliarsky cyklus kotlárov z Medeného hámra Dominika Skuteckého v kontexte významnej pamiatky – historického priemyselného areálu – a komparovať jeho dielo s aktuálnymi fotografiami Jána Kekeliho. Ján Kekeli ich zaznamenal klasickým analógovým spôsobom na čiernobiely veľkoformátový plan film po viac ako 100 rokoch na rovnakých miestach, ktoré inšpirovali známeho maliara. Kolážovo-esejistickým usporiadaním muzeálneho materiálu a výtvarného diela oboch autorov ponúka výstava Esej o Medenom hámri divákovi možnosť diskurzívneho uvažovania o súčasných ekonomických, sociálnych a hodnotových systémoch, našej zraniteľnosti a neistých pozíciách v nich.

Súčasťou výstavy je aj zdigitalizovaný model Medeného hámra s animáciami, ktorý podľa vzácneho originálu zhotoveného v roku 1926 v Technickom múzeu v Prahe vytvorili Róbert Tame a Paľo Šimko. Originál modelu je súčasťou zbierky Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici a vystavený je v Múzeu medi v Španej Doline.

Za súčinnosť pri príprave výstavy ďakujeme: Slovenské banské múzeum, Múzeum medi v Španej Doline, Slovenská národná galéria.