HYDROZOA, Stála expozícia Stana Filka v Stredoslovenskej galérii:
Časť druhá / František Demeter & Tomáš Džadoň, PAVILÓN
Časť tretia / Sarah Jones, Koronograf
Stano Filko je slovenský neoavantgardný umelec generácie 60. rokov, známy najmä tvorbou totálnych inštalácií a prostredí. Medzi jeho najznámejšie projekty patria readymade eventy Happsoc od 60. rokov (na prvom z nich spolupracoval s Alexom Mlynárčikom a Zitou Kostrovou) a transcendentálne prostredie Biely priestor v bielom priestore od 70. rokov (pôvodne s Milošom Lakym a Jánom Zavarským). Stredoslovenská galéria získala v roku 2015 do svojej zbierky rozsiahlu akvizíciu viac než 700 Filkových diel. Ide o zbierku menších objektov a diel na papieri, ktorá má povahu umeleckého archívu s bádateľským potenciálom. Obsahuje autonómne diela, ako aj dokumentácie Filkových výstavných projektov a mnohých už neexistujúcich alebo priebežne prepracovávaných priestorových diel, či diel vysvetľujúcich vývoj jeho unikátneho ideologického systému farieb, ktorý vytvoril na vysvetlenie svojho holistického konceptu sveta. Retrospektívna výstava Stana Filka z tejto zbierky pod názvom P O S T B I G B A N G S F A N T E B I G B A N G S F sa konala v budove Pretória Stredoslovenskej galérie v čase od 21. februára do 30. apríla 2017.
Nový formát Filkovej permanentnej expozície (v kurátorskej koncepcii a dramaturgii Miry Keratovej), ktorého neohraničené trvanie a premenlivá povaha je vyjadrená delením programu na epochy (jednotlivé dočasné výstavy, autorské projekty, intervencie a i.) je verejnosti sprístupnený vo foyeri Bethlenovho domu SSG od 28. novembra 2017. Koncept expozície je zasadený do kontextu inštitucionálnej kritiky, ktorá od 60. rokov 20 storočia kriticky komentuje ideológie a mocenské štruktúry ovplyvňujúce cirkuláciu umenia, politiku výstav a diskusií o umení prebiehajúcich na inštitucionálnej úrovni. V rámci dlhodobého výstavného projektu Hydrozoa (tzv. Polypovce – prastaré živočíchy, medzi ktoré sa zaraďujú napr. niektoré biologicky nesmrteľné druhy medúz) bude verejnosti sprístupnený program kurátorských a autorských výstav v spolupráci s pozvanými hosťami, ktorí budú reagovať na zbierku diel Stana Filka v SSG.
Verejné zbierkotvorné inštitúcie sú dnes častým miestom korunovácie umelcov ako komerčných celebrít či hviezd, obvykle v rámci formátov retrospektívnych výstav. Múzeá a galérie sú už zriedkavo experimentálnymi platformami, stávajú sa skôr miestami luxusných dizajnových produkcií s dobre štruktúrovaným verejným programom; často takpovediac vyhladzujú veľké provokatívne myšlienky predkladaného umenia tak, aby obstáli v strednom prúde a nezostávali príliš konfrontačné, boli ľahko metabolizovateľné, najmä cieľovou strednou vrstvou. Umelecké inštitúcie a verejné zbierky sú naviazané na požiadavky umeleckého trhu, konzumné mechanizmy; investičné stratégie (a vôbec) sú zasiahnuté celkovou komodifikáciou a monetarizáciou sveta umenia. Tieto okolnosti ovplyvňujú nielen umeleckú produkciu, ale aj jej reprezentáciu. Vo volaní po reformácii, resp. regenerácii umeleckých inštitúcií a prehodnotení politicko-ekonomických aspektov ich fungovania, ponúka Stredoslovenská galéria ikonoklastický formát svojej stálej expozície Stana Filka – Hydrozoa – zameraný nie na marketingovú hodnotu diela, ale v duchu Filkovho odkazu naopak na rozširovanie poznania a redukciu role umeleckého objektu.
HYDROZOA, Stála expozícia Stana Filka v Stredoslovenskej galérii
Prvá časť programu HOB bola realizovaná neškoleným umelcom, povolaním psychiatrom Jánom Ballxom, ktorý vytvoril inštaláciu, do ktorej boli zakomponované aj vybrané diela Stana Filka zo zbierky Stredoslovenskej galérie. S Filkovým dielom komunikoval na úrovni Filkovej tvorbe blízkeho „art brut“ prejavu. Obsahovo sa Ballxova expozícia zaoberala konceptom transcendencie, mimozemského, konečnosti a nekonečna v teoretickom rámci teórií tzv. Radikálnej pohostinnosti a Radikálnej etiky.
Druhá časť programu PAVILÓN bola realizovaná dvojicou autorov Františkom Demeterom a Tomášom Džadoňom, ktorí v SSG vytvorili monumentánlu miestošpecifickú priestorovú inštaláciu z hliníkových profilov, inšpirovanú Filkovým riešením jeho legendárneho ateliéru na Snežienkovej ulici v Bratislave pod Kamzíkom (od roku 1965). Inštalácia v SSG má zvlášť senzuálne vyznenie a nadväzuje aj na Filkove teórie o dimenziách, ktoré formuloval vo svojom tzv. Psychofilozofickom systéme.
Tretiu časť programu realizovala austrálska umelkyňa Sarah Jones, ktorá sa venovala výskumu diela Stana Filka, ako aj jeho zbierky v majetku Stredoslovenskej galérie. Výstupom je autorský text v hybridnom formáte teoreticko-osobnej výpovede. V texte s obraz. diagramom realiz. ako plagát, zosúvsťažňuje Filkove dielo a jeho kozmológiu s proces. filozofiou Alfreda Northa Whiteheada (tzv. filozofia organizmu).
Všetci pozvaní súčasní autori – v súlade s cieľom celého projektu – zmysluplne a autenticky rozvíjajú odkaz diela Stana Filka, ktorý je pre súčasnú generáciu stále nanajvýš inšpirujúci.
STANO FILKO sa narodil 15. júna 1937 (sám udáva aj dátum 13. alebo 14. jún 1937) vo Veľkej Hradnej pri Trenčíne. Podľa vlastného svedectva prežil v rokoch 1945 a 1952 dve klinické smrti po páde v kameňolome a po zásahu elektrickým prúdom, ku ktorým odkazoval aj vo svojich dielach. V rokoch 1956 až 1959 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. V rokoch 1960 až 1965 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri monumentálneho maliarstva u prof. Dezidera Millyho a Petra Matejku. V rokoch 1964 – 1965 vytvoril inštaláciu Oltáre súčasnosti (vystavené na výstave Obydlie súčasnosti a skutočnosti v galérii na Karlovom námestí v Prahe, 1967), ďalej readymade-event Happsoc, Bratislava 2. – 8. máj 1965 s Alexom Mlynárčikom a Zitou Kostrovou. V tom istom roku nasledoval Happsoc II., Bratislava, Československo, 7 dní stvorenia. V roku 1973 s Milošom Lakym a Jánom Zavarským vytvoril projekt Bieleho priestoru (výstava Biely priestor v bielom priestore, Dům umění města Brna, 1974). V roku 1981 emigroval do Nemecka a žil prevažne v Düsseldorfe. V roku 1982 vystavoval na Documente 7 v Kasseli o. i. fotografie z cyklu Transcendention a biele auto Škoda, na ktorej predtým opustil socialistické Československo. Od roku 1982 žil v New Yorku a venoval sa neoexpresívnej maľbe. V roku 1990 sa vrátil na Slovensko. Začal opravovať svoj ateliér na Snežienkovej ulici v Bratislave pod Kamzíkom, kde vytvoril jedinečný architektonický priestor v duchu svojho psychofilozofického systému, na ktorom odvtedy dlhodobo pracoval. V roku 2005 vystavoval v Československom pavilóne na Benátskom bienále spolu s Janom Mančuškom a Borisom Ondreičkom. Realizoval množstvo autorských výstav a zúčastnil sa mnohých skupinových výstav po celom svete. Zomrel v roku 2015 v Bratislave.
Mira Keratová