Stála expozícia Stana Filka – HYDROZOA

Stála expozícia Stana Filka – HYDROZOA

Stano Filko je slovenský neoavantgardný umelec generácie 60. rokov, známy najmä tvorbou totálnych inštalácií a prostredí. Medzi jeho najznámejšie projekty patria readymade eventy Happsoc od 60. rokov (na prvom z nich spolupracoval s Alexom Mlynárčikom a Zitou Kostrovou) a transcendentálne prostredie Biely priestor v bielom priestore od 70. rokov (pôvodne s Milošom Lakym a Jánom […]
6. decembra 2017 – 31. decembra 2018
Vernisáž výstavy 6. decembra 2017 o 10.00 h
Autor
Kurátor
Mira Keratová

Stano Filko je slovenský neoavantgardný umelec generácie 60. rokov, známy najmä tvorbou totálnych inštalácií a prostredí. Medzi jeho najznámejšie projekty patria readymade eventy Happsoc od 60. rokov (na prvom z nich spolupracoval s Alexom Mlynárčikom a Zitou Kostrovou) a transcendentálne prostredie Biely priestor v bielom priestore od 70. rokov (pôvodne s Milošom Lakym a Jánom Zavarským). Stredoslovenská galéria získala v roku 2015 do svojej zbierky rozsiahlu akvizíciu viac než 700 Filkových diel. Ide o zbierku menších objektov a diel na papieri, ktorá má povahu umeleckého archívu s bádateľským potenciálom. Obsahuje autonómne diela, ako aj dokumentácie Filkových výstavných projektov a mnohých už neexistujúcich alebo priebežne prepracovávaných priestorových diel, či diel vysvetľujúcich vývoj jeho unikátneho ideologického systému farieb, ktorý vytvoril na vysvetlenie svojho holistického konceptu sveta. Retrospektívna výstava Stana Filka z tejto zbierky pod názvom P O S T B I G B A N G S F A N T E B I G B A N G S F
 sa konala v budove Pretória Stredoslovenskej galérie v čase od 21. februára do 30. apríla 2017.

Nový formát Filkovej permanentnej expozície (v kurátorskej koncepcii a dramaturgii Miry Keratovej), ktorého neohraničené trvanie a premenlivá povaha je vyjadrená delením programu na epochy (jednotlivé dočasné výstavy, autorské projekty, intervencie a i.) je verejnosti sprístupnený vo foyeri Bethlenovho domu SSG od 28. novembra 2017. Koncept expozície je zasadený do kontextu inštitucionálnej kritiky, ktorá od 60. rokov 20 storočia kriticky komentuje ideológie a mocenské štruktúry ovplyvňujúce cirkuláciu umenia, politiku výstav a diskusií o umení prebiehajúcich na inštitucionálnej úrovni. V rámci dlhodobého výstavného projektu Hydrozoa (tzv. Polypovce – prastaré živočíchy, medzi ktoré sa zaraďujú napr. niektoré biologicky nesmrteľné druhy medúz) bude verejnosti sprístupnený program kurátorských a autorských výstav v spolupráci s pozvanými hosťami, ktorí budú reagovať na zbierku diel Stana Filka v SSG.

Verejné zbierkotvorné inštitúcie sú dnes častým miestom korunovácie umelcov ako komerčných celebrít či hviezd, obvykle v rámci formátov retrospektívnych výstav. Múzeá a galérie sú už zriedkavo experimentálnymi platformami, stávajú sa skôr miestami luxusných dizajnových produkcií s dobre štruktúrovaným verejným programom; často takpovediac vyhladzujú veľké provokatívne myšlienky predkladaného umenia tak, aby obstáli v strednom prúde a nezostávali príliš konfrontačné, boli ľahko metabolizovateľné, najmä cieľovou strednou vrstvou. Umelecké inštitúcie a verejné zbierky sú naviazané na požiadavky umeleckého trhu, konzumné mechanizmy; investičné stratégie (a vôbec) sú zasiahnuté celkovou komodifikáciou a monetarizáciou sveta umenia. Tieto okolnosti ovplyvňujú nielen umeleckú produkciu, ale aj jej reprezentáciu. Vo volaní po reformácii, resp. regenerácii umeleckých inštitúcií a prehodnotení politicko-ekonomických aspektov ich fungovania, ponúka Stredoslovenská galéria ikonoklastický formát svojej stálej expozície Stana Filka – Hydrozoa – zameraný nie na marketingovú hodnotu diela, ale v duchu Filkovho odkazu naopak na rozširovanie poznania a redukciu role umeleckého objektu.

Stano Filko sa narodil 15. júna 1937 (sám udáva aj dátum 13. alebo 14. jún 1937) vo Veľkej Hradnej pri Trenčíne. Podľa vlastného svedectva prežil v rokoch 1945 a 1952 dve klinické smrti po páde v kameňolome a po zásahu elektrickým prúdom, ku ktorým odkazoval aj vo svojich dielach. V rokoch 1956 až 1959 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. V rokoch 1960 až 1965 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri monumentálneho maliarstva u prof. Dezidera Millyho a Petra Matejku. V rokoch 1964 – 1965 vytvoril inštaláciu Oltáre súčasnosti (vystavené na výstave Obydlie súčasnosti a skutočnosti v galérii na Karlovom námestí v Prahe, 1967), ďalej readymade-event Happsoc, Bratislava 2. – 8. máj 1965 s Alexom Mlynárčikom a Zitou Kostrovou. V tom istom roku nasledoval Happsoc II., Bratislava, Československo, 7 dní stvorenia. V roku 1973 s Milošom Lakym a Jánom Zavarským vytvoril projekt Bieleho priestoru (výstava Biely priestor v bielom priestore, Dům umění města Brna, 1974). V roku 1981 emigroval do Nemecka a žil prevažne v Düsseldorfe. V roku 1982 vystavoval na Documente 7 v Kasseli o. i. fotografie z cyklu Transcendention a biele auto Škoda, na ktorej predtým opustil socialistické Československo. Od roku 1982 žil v New Yorku a venoval sa neoexpresívnej maľbe. V roku 1990 sa vrátil na Slovensko. Začal opravovať svoj ateliér na Snežienkovej ulici v Bratislave pod Kamzíkom, kde vytvoril jedinečný architektonický priestor v duchu svojho psychofilozofického systému, na ktorom odvtedy dlhodobo pracoval. V roku 2005 vystavoval v Československom pavilóne na Benátskom bienále spolu s Janom Mančuškom a Borisom Ondreičkom. Realizoval množstvo autorských výstav a zúčastnil sa mnohých skupinových výstav po celom svete. Zomrel v roku 2015 v Bratislave.

Mira Keratová